Podpísaní zástupcovia združení a organizácií pôsobiacich v sektoroch automobilového priemyslu a dopravy vyzývajú Vládu Slovenskej republiky, aby v rámci snahy o rozvoj elektromobility na Slovensku podporila výrobcov automobilov aj tých, ktorí si bezemisné vozidlá budú kupovať – teda firmy a jednotlivcov. Ideálnou príležitosťou na to by bolo urýchlené zavedenie programov, ktoré sú už dnes schválené v Akčnom pláne pre rozvoj elektromobility. Na ich financovanie sa môžu po vzore iných členských krajín EÚ využiť peniaze z Plánu obnovy a odolnosti, z ktorého je ohrozených využitie ďalších 300 miliónov eur. Časť z týchto prostriedkov dokáže trh efektívne absorbovať pre podporu elektrických osobných, dodávkových aj nákladných vozidiel ako aj výstavbu neverejnej nabíjacej infraštruktúry.

„Správy o možnom prepadnutí 300 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré boli pôvodne určené na podporu dekarbonizácie priemyslu v košických oceliarňach, nás veľmi znepokojujú,“ vyhlásil riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) Patrik Križanský. Cestou, ako zabezpečiť, aby z pridelených peňazí mali automobilový priemysel, životné prostredie aj spotrebitelia skutočný osoh, je alokovanie časti týchto zdrojov na dotačnú schému pre nákup elektromobilov ako aj pre výstavbu neverejnej nabíjacej infraštruktúry. Tie by nielen prispeli k plneniu emisných cieľov, ale aj naštartovali sektor elektromobility v krajine, ktorá je dlhodobo na chvoste všetkých európskych rebríčkov. S podielom elektromobilov na úrovni menej ako 3 % na nových registráciách je Slovensko na poslednom mieste v Európskej únii.

V tejto súvislosti sa signatári tejto výzvy obracajú na Vládu Slovenskej republiky s návrhom presmerovať časť zo spomenutých finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti na podporu rozvoja elektromobility. Iniciatívu vlády, ktorá stretnutím na Úrade vlády dňa 26. januára odštartovala kampaň na podporu rozvoja elektromobility, vítajú a podporujú. Súčasťou takejto snahy by podľa nich mala byť podpora domácich automobiliek ale aj motivácia firiem a jednotlivcov, ktorí si majú bezemisné vozidlá kupovať či budovať neverejnú nabíjaciu infraštruktúru. Takýto dotačný program je pritom bez zbytočného zdržania možné financovať priamo z Plánu obnovy a odolnosti, nakoľko sú obdobné schémy Európskou komisiou už „predschválené“ v zmysle ňou vydaných usmernení a môžeme ich zaviesť rovnako ako tak urobilo napríklad Nemecko, Rakúsko, či Česká republika.

„Snaha vlády o podporu automobiliek pri prechode na výrobu elektromobilov je chvályhodná, nesmie sa ale zabúdať ani na konečných užívateľov – jednotlivcov a firmy, ktorí sú pre podporu transformácie automobilového priemyslu rovnako dôležití,“ vyhlásil pri príležitosti zverejnenia Výzvy prezident ZAP SR Alexander Matušek.

Signatári navrhujú presmerovať podstatnú časť týchto ohrozených zdrojov do podpory elektromobility, konkrétne programu finančnej podpory pri obstaraní nových vozidiel všetkých kategórií. Táto podpora by mala byť dostupná pre firmy aj fyzické osoby a zahŕňať aj rôzne možnosti pre financovanie vozidiel vrátane využitia leasingu veľmi často využívaného vo firemnom segmente. Ďalšou oblasťou je podpora výstavby neverejnej nabíjacej infraštruktúry, na ktorej je realizovaných až 80% všetkého nabíjania elektromobilov (administratívne budovy, garáže, depá, logistické centrá a pod.). Usmernenia Európskej komisie týkajúce sa Plánu obnovy a odolnosti umožňujú využitie zdrojov tak na podporu bezemisných elektromobilov ako aj na výstavbu verejných ako aj neverejných nabíjacích staníc. Nemecko, Rakúsko, Česko a ďalšie členské krajiny majú schémy na podporu inštalovania bežných nabíjačiek či poskytujú podporu pre nákup vozidiel – od osobných a dodávkových vozidiel až po elektrické kamióny. Takéto podporné programy majú zásadný význam pre rozvoj elektromobility na Slovensku.

SIGNATÁRI VÝZVY:

• Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA), Patrik Križanský
• Zväz automobilového priemyslu Slovenskej Republiky (ZAP SR), Alexander Matušek
• Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Alexej Beljajev
• Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (AHK Slowakei), Peter Lazar
• Francúzsko-slovenská obchodná komora (FSOK), Miroslav Kot

    Na Slovensku sa v minulom roku vyrobilo podľa predbežných výsledkov 1 080 000 vozidiel, čo je nárast v porovnaní s rokom 2022 o takmer 100 000 vozidiel. Informovali o tom zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR na svojej výročnej tlačovej konferencii. Prognóza na nasledujúci rok je pozitívna, očakáva sa, že v roku 2024 bude výroba opäť stúpať. Zaujímavosťou je aj to, že výrobné linky opustí vo februári tohto roku už 17-miliónte vozidlo. Okrem aktuálnych čísel sa na stretnutí s médiami hovorilo aj o tom, čo sa ZAP SR podarilo dosiahnuť v uplynulom roku a aké výzvy ho čakajú v nadchádzajúcom období. Samostatnou témou bola registrácia elektrických vozidiel, kde Slovenskopadlo na úplne poslednú priečku v rámci celej Európy.

Ekonomické ukazovatele
Slovensko naďalej zostáva svetovým lídrom vo výrobe vozidiel per capita, na 1000 obyvateľov sa u nás vyrobí 198 vozidiel. Patríme aj medzi TOP krajiny v produktivite na zamestnanca, počet vozidiel vyrobenýchna jedného zamestnanca dosiahol hodnotu 12,6 – lepšie je na tom iba Španielsko. Aj všetky ostatné ekonomické ukazovatele zostávajú na vysokých hodnotách. Automobilový priemysel sa podieľa na celkových tržbách v priemysle 46,5 percentami, na exporte je to 41,4 percenta. Tento sektor zamestnáva priamo viac ako 170 tisíc ľudí, agregovaná zamestnanosť dosahuje 255 tisíc. „Tieto výsledky sa nám podarilo dosiahnuť aj vďaka tomu, že sa podarilo zaviesť veľmi dôležitý nástroj, tzv. Kurzarbeit,“ komentuje výsledky minulého roka Alexander Matušek, prezident ZAP SR. „Boli sme preto schopní udržať zamestnanosť a výborné čísla v produkcii automobilov po obnovení dodávateľského reťazca po covidovej a polovodičovej kríze.“

Aktivity 2023
Vďaka aktívnemu prístupu a snahe o neustály dialóg sa predstaviteľom ZAP SR podarilo dosiahnuť viacero pozitívnych vecí. Okrem iného sú to národné víza, ktoré umožnili získať dodatočných pracovníkov pre automobilový priemysel z tretích krajín. Rovnako pozitívne je preplácanie polovice nákladov na budovanie verejných nabíjacích bodov pre elektromobily, čo znamená podporu budovania týchto miest. „Podarilo sa nám upraviť registračné poplatky, vďaka čomu sme sa priblížili k štandardu vyspelých krajín. Rovnako sme boli úspešní pri upriamení pozornosti kompetentných na priemyselné odpady, ktoré sú vážnou  témou,“ hovorí Alexander Matušek. „Za nemenej dôležité považujem aj rozbeh SK EBA akadémie, ktorá je významným nástrojom pre získanie dostatočného počtu kvalifikovaných pracovníkov potrebných na masívnu transformáciu automobilového priemyslu. Čas sa kráti, pretože prechod na elektomobilitu sa naplno rozbehne v roku 2026.“ Napriek viacerým úspechom sú stále témy, ktoré sa riešiť nedarí. Patrí medzi
ne znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a zamestnávateľov či prijatie novely zákona o celoživotnom vzdelávaní. Aj preto medzi výzvy nadchádzajúceho roka stále patrí podpora konkurencieschopnosti automobilového priemyslu, podpora zamestnávania ľudí z tretích krajín a radikálne ozdravenie školstva, tvorba legislatívy pre celoživotné vzdelávanie či spustenie podpory elektromobility.

Podpora elektromobility
Samostatnou témou je podpora elektrických vozidiel, kde situácia začína byť doslova alarmujúca. V rámci Európy patrí Slovensko medzi krajiny s najhoršími výsledkami. Za všetko hovoria aj tieto štatistiky: patríme medzi krajiny s najhorším CO2 z novo registrovaných vozidiel a neplníme si ani záväzky pri znižovaní tohto ukazovateľa. Nakoľko nedotujeme kúpu elektrických vozidiel, sme medzi krajinami s najnižším podielom BEV (Battery electric vehicle). Pri registrácii nových vozidiel patríme medzi krajiny, ktoré neponúkajú daňové úľavy vlastníkom BEV. Slovensko je na poslednom mieste v rámci EÚ pri registráciách elektromobilov – zatiaľ čo európsky priemer je 14,2 percenta, Slovensku dosahuje hodnotu iba 2,6 percenta.
„Slovensko patrí k premiantom výroby. Žiaľ pri podpore a registráciách elektromobilov sme na tom úplne najhoršie z Európy. Riešenie vidím v dôslednom dodržiavaní a aplikovaní Akčného plánu pre elektromobilitu 2.0, ktorý bol prijatý minulý rok. Tento plán považujem za veľmi dobrý základ na to, aby sme mali šancu splniť si naše medzinárodné záväzky,“ dodáva Alexander Matušek.
Riešení, ktoré sú overené aj v zahraničí, navrhuje ZAP SR viacero. Patrí medzi ne aj podpora z Fondu obnovy a odolnosti. Pomohla pri finančná podpora pri kúpe BEV (Battery electric vehicle) ako aj pri kúpe PEVH (Plug in hybrid electric vehicle). Rovnako ako finančná podpora pre zriadenie súkromnej nabíjacej stanice, ako aj pri pripojení na fotovoltiku. Medzi ďalšie navrhované opatrenia, bez potreby dotácií zo štátneho rozpočtu, patrí dočasná úľava z diaľničného poplatku, zrušenie zdanenia firemného BEV pre fyzické osoby či zmena pravidiel zúčtovania domáceho nabíjania.

Registrácia vozidiel
V roku 2023 sa na Slovensku zaregistrovalo 101 842 vozidiel, čo je medziročný nárast o 13,06 percenta. V kategórii nových osobných vozidiel M 1 dosiahli registrácie počet 88 003 vozidiel, čím medziročne vzrástli o 11,62 percent. Významný nárast tento krát zaznamenali aj ľahké úžitkové vozidlá, celkový počet vozidiel v kategórii N1 bol 9 107 (medziročný nárast +18,60%). Kategória nákladných vozidiel (N2 a N3) skončila medziročne s pozitívnym rastom, s celkovým počtom 3 939 vozidiel. O viac ako 100 percent sa zvýšila registrácia autobusov kategórie M2 a M3 s celkovým počtom 793 vozidiel.
V segmente osobných vozidiel dominovala nadpolovičným predajom kategória SUV (45,843 vozidiel, podiel 52,09%). Druhým najobľúbenejším segmentom osobných vozidiel na Slovensku sú kompaktné vozidlá (C) s počtom 20 363 vozidiel s medziročným nárastom takmer 3,500 vozidiel. Naopak tretí najpopulárnejší segment malých vozidiel (B) zaznamenal pokles o viac ako 1 200 vozidiel a počet registrovaných vozidiel bol 10 945.
Pri individuálnom dovoze osobných vozidiel sa celkový počet zvýšil o 1 042 vozidiel. Čo je pri tomto náraste potešujúce je, že súčasne poklesol počet vozidiel starších ako 10 rokov o 3 222 takže nárast dovozu si pripočítali nie mimoriadne staré vozidlá. Zdá sa, že efekt majú nové registračné poplatky.
V druhu pohonu osobných vozidiel dominoval benzínový pohon, ktorý spolu s hybridnou technológiou znižovania emisií dosiahol podiel 71,72%. Medziročne však jeho podiel klesol o viac ako 4%. Druhým najobľúbenejším palivom bola nafta s podielom 22,05% ktorá si paradoxne medziročne polepšila o viac ako 2%. Vozidlám ktoré dokážu jazdiť bez emisne (batériové a plug-in hybridné vozidlá) sa ušlo z koláča 6,07%. Čistých batériových vozidiel bolo zaregistrovaných 2 346 s podielom 2,67%. Výsledok umiestnil Slovensko na poslednú priečku spomedzi všetkých európskych krajín. „Na stoloch ministerstiev ležia nečerpané a už aj nevyčerpateľné zdroje, či už z plánu obnovy a odolnosti alebo zo štrukturálnych fondov EÚ. Európska komisia schválila schému podpory nákupu nízko a bezemisných vozidiel (batériové a plug-in hybridné). Je smutné a nepochopiteľné, prečo nechytíme podanú ruku a nezačneme motivovali trh a znižovať emisie z dopravy na Slovensku. Radšej necháme alokované prostriedky prepadnúť a vrátime ich naspäť do rozpočtu EÚ,“ poznamenal k poslednému miestu v registráciách elektrických vozidiel výkonný viceprezident ZAP SR Pavol Prepiak.