E-faktúra od roku 2027: Čo čaká firmy a ako sa pripraviť?

Od 1. januára 2027 vstúpi na Slovensku do platnosti povinná elektronická fakturácia. Ide o jednu z najväčších zmien v oblasti digitalizácie podnikania za posledné roky, ktorá ovplyvní prakticky všetky firmy bez ohľadu na ich veľkosť.

Práve tejto téme bol venovaný odborný workshop, ktorý zorganizovali Zväz automobilového priemyslu SR a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Zástupcovia Ministerstva financií SR, Finančnej správy SR, PwC Slovensko a podnikateľského sektora predstavili aktuálny stav príprav, odpovedali na otázky podnikateľov a vysvetlili, ako bude nový systém fungovať v praxi. Workshop viedol predseda komisie ZAP SR pre finančné právo JUDr. Richard Hollý.

Hlavným cieľom zavedenia e-faktúry je  boj proti daňovým únikom a podvodom na DPH.  Finančná správa bude mať údaje z faktúr k dispozícii elektronicky a  to podľa nich umožní rýchlejšie odhaľovanie podvodov a fiktívnych faktúr. Zároveň ide o prípravu na európske pravidlá ViDA – VAT in the Digital Age.   Slovensko sa zosúlaďuje s pripravovanými pravidlami EÚ pre elektronickú fakturáciu a digitálne oznamovanie údajov o DPH.

 Zväz automobilového priemyslu upozorňuje aj na riziká a nevýhody, spojené so zavádzaním e-faktúry.

Podľa ZAP SR ide v súčasnej fáze o najväčšiu vynútenú procesnú zmenu od zavedenia meny euro. Hoci ju iniciuje štát, očakávané prínosy pre firmy zatiaľ nie sú dostatočne zrejmé. Zároveň zasahuje priamo do kľúčových biznis procesov a v prípade neúspešnej implementácie môže spôsobiť značné finančné straty v podobe zmarených investícií do prípravy nových systémov a procesov.

Firmy očakávajú, že zavedenie povinnej elektronickej fakturácie prinesie aj konkrétne prínosy, ktoré vyvážia náklady spojené s jej implementáciou. Medzi očakávané benefity patrí napríklad nahradenie povinnej archivácie účtovných dokladov, využiteľnosť elektronických faktúr ako dôkazného prostriedku v súdnych konaniach či sprístupnenie informácií o rizikových obchodných partneroch, ktorými štát disponuje. Takéto opatrenia by mohli zvýšiť právnu istotu podnikateľov a prispieť k bezpečnejšiemu podnikateľskému prostrediu.

Zároveň sa očakáva, že štát bude údaje získané prostredníctvom systému efektívne využívať na zlepšenie výberu daní a obmedzenie daňových únikov. Ak sa tieto ciele naplnia a vyšší výber daní sa premietne do nižšieho daňového zaťaženia alebo iných hmatateľných prínosov pre podnikateľské prostredie, reforma bude mať svoje opodstatnenie. V opačnom prípade predstavuje pre firmy predovšetkým ďalšiu administratívnu a finančnú záťaž bez primeranej pridanej hodnoty.

Copy of Modernizačný fond – 1

ČO POTREBUJETE VEDIEŤ:

  1. Do systému sa môžete zapojiť už dnes

Finančná správa už sprístupnila možnosť dobrovoľného zapojenia do elektronickej fakturácie. Firmy si môžu vybrať digitálneho poštára a začať systém testovať ešte pred tým, ako sa stane povinným.

Pilotná prevádzka umožní pripraviť interné procesy aj účtovné systémy bez časového tlaku.

  1. Digitálneho poštára si vyberá každá firma sama

Podnikatelia si budú môcť vybrať certifikovaného poskytovateľa podľa svojich potrieb. Poskytovateľa bude možné neskôr zmeniť alebo využívať aj viacerých súčasne, nejde teda o štátny informačný systém, ale o otvorené trhové riešenie.

  1. Odosielanie cez Peppol zjednoduší administratívu

Pri odosielaní faktúr cez Peppol sa údaje z faktúr automaticky dostanú Finančnej správe. Kontrolný výkaz však zostáva povinný až do 1. júla 2030.

  1. E-faktúru bude možné posielať aj mimo siete Peppol

Firmy môžu elektronické faktúry zasielať aj iným spôsobom, napríklad e-mailom. Potrebný však bude súhlas odberateľa a faktúra musí byť vytvorená v štruktúrovanom formáte podľa európskej normy (UBL 2.1 alebo CII D16B). V tomto prípade nemáte povinnosť oznamovať vybrané údaje z e-faktúr Finančnej správe, ostáva iba povinnosť kontrolného výkazu.

  1. Od roku 2027 bude povinné aj prijímanie e-faktúr

Povinnosť prijímať elektronické faktúry prostredníctvom digitálneho poštára sa bude týkať všetkých podnikateľov bez ohľadu na registráciu k DPH.

Jednou z najčastejších otázok účastníkov workshopu bolo, ako bude fungovať zasielanie dodacích listov, objednávok či ďalších príloh.

Podľa odborníkov sa z pohľadu používateľa veľa nezmení. Účtovný softvér umožní priložiť dokumenty rovnakým spôsobom ako dnes. Rozdiel bude iba v tom, že prílohy budú automaticky vložené do štruktúrovaného elektronického dokumentu bez toho, aby používateľ musel robiť ďalšie kroky.

Podobne by mali fungovať aj opravy faktúr, pričom účtovné softvéry budú postupne implementovať všetky požiadavky nového štandardu.

Prechodné obdobie bude bez sankcií

Počas úvodných mesiacov po zavedení systému plánuje štát uplatniť prechodné obdobie bez sankcií, aby mali podnikatelia dostatok času na doladenie procesov a odstránenie technických problémov.

Pokiaľ máte záujem o bližšie informácie o e-faktúre, odporúčame návštevu odborných konferencií, organizovaných finančnou správou. Bližšie informácie nájdete na: https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-pridanej-hodnoty/e-faktura/e-faktura-konferencia

 

Pohár mladých konštruktérov (PMC) podporuje novú generáciu technických talentov

Každý talent potrebuje byť rozpoznaný. 

Slovenský automobilový priemysel bude v nasledujúcich rokoch potrebovať novú generáciu konštruktérov, technikov, programátorov a inovátorov. Pohár mladých konštruktérov (PMC) vznikol ako spoločná iniciatíva Zväzu automobilového priemyslu SR, Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SjF STU) a Duálnej akadémie s cieľom vytvoriť prostredie, v ktorom môžu byť technické talenty rozpoznané, rozvíjané a prepájané s univerzitami a priemyslom. 

Projekt organizovaný Zväzom automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) sa uskutočnil pod záštitou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva priemyslu a obchodu Českej republiky, ktoré tým vyjadrili podporu aktivitám zameraným na rozvoj technického vzdelávania a systematickú prípravu budúcich odborníkov pre slovenský priemysel. 

Mimoriadne dôležitú úlohu zohrala Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SjF STU), ktorá prevzala odbornú garanciu projektu. Vďaka jej odbornému zázemiu získal PMC vysokú odbornú úroveň. Spolupráca ZAP SR, SjF STU a Duálnej akadémie zároveň vytvorila prirodzené prepojenie medzi stredoškolským technickým vzdelávaním, vysokoškolským prostredím a potrebami moderného automobilového priemyslu. 

Do prvého ročníka PMC sa zapojilo 19 stredných škôl z celého Slovenska. Študenti si svoje vedomosti a zručnosti overovali v troch súťažných disciplínach zameraných na oblasti, s ktorými sa stretávajú aj v modernom automobilovom priemysle. 

V disciplíne 3D modelovanie vytvárali podľa technického výkresu presný 3D model súčiastky v CAD systéme, pričom sa hodnotila správnosť návrhu, kvalita modelu aj čas spracovania. 

V disciplíne Strieborný piest riešili úlohy z oblasti priemyselnej automatizácie – navrhovali a zapájali pneumatické a elektropneumatické obvody, pracovali so simulačným prostredím, absolvovali vedomostný test a diagnostikovali poruchy na automatizačných zariadeniach. 

Súťaž Greenpower preverila schopnosť študentov prepájať technické vedomosti s praktickým vývojom elektrických formulí. Tímy analyzovali a vyhodnocovali prevádzkové dáta, navrhovali technické inovácie v CAD prostredí, pripravovali vlastné konštrukčné riešenia, prezentovali svoje projektové portfólio pred odbornou komisiou a svoje návrhy napokon overili počas pretekov elektrických formulí na uzavretom okruhu. 

Súťaž však nebola iba o výsledkoch. Jej cieľom bolo rozvíjať technické myslenie, tímovú spoluprácu, tvorivosť, prezentačné schopnosti a schopnosť riešiť praktické technické úlohy – kompetencie, ktoré patria medzi najžiadanejšie v súčasnom priemysle. 

Na úspešnej realizácii prvého ročníka PMC sa podieľalo množstvo partnerov z akademického prostredia, priemyslu aj oblasti odborného vzdelávania. Odbornú garanciu projektu zabezpečila Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SjF STU), na príprave jednotlivých disciplín spolupracovali Dassault Systèmes SOLIDWORKSSOVA DigitalSMC Industrial Automation a Greenpower Slovakia. Významným partnerom projektu bola aj Duálna akadémia, ktorá dlhodobo podporuje prepájanie odborného vzdelávania s potrebami priemyslu. Projekt svojou podporou doplnili aj Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA)CEVA Logistics a Fabory Slovakia. 

Vyvrcholením projektu bol záverečný ceremoniál, ktorý sa uskutočnil na pôde Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SjF STU). 

Na slávnostnom podujatí sa stretli študenti, pedagógovia, riaditelia škôl, predstavitelia automobilového priemyslu, akademickej obce, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, partnerov projektu, ako aj zástupcovia Veľvyslanectva Maďarska v Slovenskej republike. Pozvanie prijal aj Dr. Kristóf Fenyvesi z Fínska, medzinárodne uznávaný odborník na moderné STEAM vzdelávanie, ktorého účasť potvrdila rastúci význam medzinárodnej spolupráce pri rozvoji technických talentov. 

Jedným z najvýznamnejších momentov ceremoniálu bolo odovzdanie 121 certifikátov PMC študentom, ktorí počas školského roka preukázali svoje technické vedomosti, praktické zručnosti a ochotu venovať svoj čas aktivitám nad rámec bežného vyučovania. 

Certifikáty PMC nie sú iba spomienkou na účasť v súťaži. Predstavujú potvrdenie získaných odborných kompetencií a môžu sa stať významnou súčasťou osobného portfólia študenta pri ďalšom štúdiu alebo pri vstupe do zamestnania. Sú zároveň symbolom toho, že ich úsilie, vytrvalosť a technický talent boli rozpoznané odbornou komunitou. 

Vo svojom príhovore prezident Zväzu automobilového priemyslu SR vystihol hlavnú myšlienku celého projektu slovami: 

„Vaša práca nie je prehliadaná. Vidíme vás. A to, čo robíte dnes, má význam pre budúcnosť Slovenska. Veľké kariéry často začínajú malými krokmi a budúcnosť slovenského priemyslu bude stáť na ľuďoch, ako ste vy.“ 

Práve táto myšlienka vystihuje poslanie PMC – objavovať mladé technické talenty, podporovať ich ďalší rozvoj a vytvárať im príležitosti ukázať svoj potenciál. 

Súčasťou záverečného ceremoniálu bolo aj vyhlásenie najúspešnejších tímov prvého ročníka. 

  1. miestov celkovom hodnotení získala Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická – Gépipari és Elektrotechnikai Szakközépiskola, Komárno, ktorá počas celého ročníka preukazovala vysokú úroveň odborných vedomostí, technických zručností a tímovej spolupráce. 
  2. miestov celkovom hodnotení obsadil tím Garážoví Machri, zložený zo študentov stredných škôl Žilinského kraja, ktorý súťažil s podporou spoločnosti Kia Slovakia. Ich úspech je príkladom úspešnej spolupráce medzi priemyslom a vzdelávaním. Automobilka podporila vlastný študentský tím a ukázala, že budúcich odborníkov možno aktívne rozvíjať už počas ich štúdia. PMC tak vytvára priestor aj pre ďalšie spoločnosti, ktoré chcú podobným spôsobom podporovať vlastné študentské tímy a podieľať sa na príprave budúcich odborníkov pre slovenský automobilový priemysel. 
  3. miestov celkovom hodnotení získala Stredná priemyselná škola strojnícka, Fajnorovo nábrežie, Bratislava, ktorá potvrdila vysokú úroveň technického vzdelávania aj schopnosť úspešne pripraviť svojich študentov na riešenie praktických technických úloh. 

PMC zároveň predstavuje nový model spolupráce medzi školami, univerzitami a priemyslom. Automobilový priemysel nemusí čakať na absolventov vysokých škôl. Môže sa aktívne zapojiť do rozvoja budúcich odborníkov už počas ich štúdia, podporovať študentské tímy, spolupracovať so školami a vytvárať mladým ľuďom príležitosti rozvíjať svoj talent na reálnych technických projektoch. 

Prvý ročník ukázal, že na Slovensku vyrastá množstvo šikovných mladých ľudí s veľkým technickým potenciálom. Potrebujú však príležitosť, motiváciu a partnerov, ktorí ich podporia na začiatku ich profesijnej cesty. 

Ambíciou Zväzu automobilového priemyslu SR je preto ďalej rozvíjať Pohár mladých konštruktérov ako dlhodobú platformu prepájajúcu školy, Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SjF STU), Duálnu akadémiu a priemysel, ktorá bude pomáhať rozpoznávať, rozvíjať a podporovať budúcu generáciu technických talentov pre Slovensko. 

Pretože budúcnosť slovenského priemyslu nebude stáť iba na moderných technológiách. Bude stáť predovšetkým na ľuďoch, ktorí ich budú navrhovať, vytvárať a posúvať ďalej. 

A práve týmto mladým ľuďom chce PMC odkázať: 

Vaša práca má zmysel. Vaša budúcnosť sa začína už dnes. 

Bezpečnosť v automotive sa posunula od stráženia majetku k budovaniu odolnosti

Rozhovor s Michalom Melichom, predsedom Komisie pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR a Head of Group Security Slovakia vo Volkswagen SlovakiaAutomobilový priemysel dnes čelí oveľa komplexnejším výzvam než len ochrane výrobných hál a majetku. Pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza či kybernetické útoky ukázali, že kľúčovou témou sa stáva odolnosť podnikov voči nepredvídateľným udalostiam. O tom, ako sa mení pohľad na bezpečnosť v automotive a akú úlohu v tom zohráva Komisia pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR, sme sa rozprávali s jej predsedom Michalom Melichom.

Čo si dnes predstaviť pod pojmom bezpečnosť v priemyselnom podniku?
Bezpečnosť v automotive už dávno neznamená len fyzickú ochranu objektov. Dnes zahŕňa krízové riadenie, civilnú ochranu, požiarnu bezpečnosť, BOZP, compliance, ale aj hybridné hrozby, geopolitické riziká či kybernetickú bezpečnosť.
„Keď som nastupoval do Volkswagenu, dôraz bol najmä na fyzickú bezpečnosť. S trochou nadsádzky sa dalo povedať, že sme strážili, aby sa nekradli rolky toaletného papiera. Dnes chránime samotnú schopnosť firmy fungovať,“ hovorí Melich. Posledných päť rokov prinieslo sériu kríz, ktoré zásadne zmenili priority podnikov. Pandémia odhalila slabiny v pripravenosti štátu na potreby veľkých zamestnávateľov, polovodičová kríza preverila dodávateľské reťazce a vojna na Ukrajine otvorila nové bezpečnostné otázky.

Zrod komisie počas obdobia kríz
Odborníci na bezpečnosť z veľkých automobilových spoločností spolupracovali už dávnejšie. Práve skúsenosti z posledných rokov však ukázali potrebu vytvoriť silnú platformu, ktorá by dokázala presadzovať potrebné legislatívne zmeny.
„Mnohé zákony a vykonávacie predpisy v oblasti bezpečnosti vznikli pred viac ako dvadsiatimi rokmi a nereflektujú dnešnú realitu. Hľadali sme organizáciu, ktorá by mala dostatočný výtlak na presadzovanie zmien. ZAP SR bol prirodzenou voľbou.“
Spolu s Romanom Smehylom z Jaguar Land Rover preto iniciovali vznik Komisie pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR. Jej členovia dnes nielen vstupujú do legislatívnych procesov, ale zároveň si vymieňajú skúsenosti z praxe a pomáhajú ostatným členom zväzu riešiť bezpečnostné otázky.

Požiar nie je koniec problému

Jednou z oblasti, kde sa najlepšie ukazuje rozdiel medzi bežným a priemyselným prostredím, je požiarna bezpečnosť. „Hasiči požiar uhasia a odchádzajú. My však musíme riešiť všetko, čo zostane po ňom.“ Podniky musia vedieť vyhodnotiť kontamináciu vody, pôdy či ovzdušia, posúdiť zdravotné riziká pre zamestnancov a zabezpečiť dekontamináciu priestorov. Kľúčovú úlohu preto zohráva business continuity management – systém, ktorý umožňuje čo najrýchlejší návrat výroby do normálneho režimu.

Legislatíva ako jedna z hlavných priorít

Veľká časť práce komisie sa sústreďuje na pripomienkovanie pripravovanej legislatívy.

Aktuálne sa venuje napríklad novele zákona o požiarnej ochrane a súvisiacim vyhláškam. Cieľom je zachovať vysokú úroveň bezpečnosti, no zároveň znižovať zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž podnikov. Komisia sa zapája aj do prípravy nového zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a ďalších predpisov, ktoré ovplyvňujú fungovanie priemyselných podnikov. Spolupráca s univerzitami aj záchrannými zložkami

Významnou súčasťou činnosti komisie je spolupráca s akademickou sférou. Členovia komisie spolupracujú s odborníkmi zo Žilinskej univerzity či Slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú vedecky analyzovať nové technologické riziká, najmä v oblasti elektromobility. Pravidelne sa zúčastňujú aj testov a skúšok požiarnej bezpečnosti. Jednou z nich sú experimenty s termickou deštrukciou batérií elektromobilov, počas ktorých odborníci analyzujú vznikajúce splodiny a ich vplyv na okolie. „Takéto skúšky poskytujú dáta, ktoré následne slúžia ako podklad pre tvorbu novej legislatívy. Výsledky doteraz potvrdzujú, že elektromobilita je bezpečná.“

Od bezpečnosti k odolnosti

Podľa Michala Melicha sa dnes čoraz viac hovorí o odolnosti – resilience. „Miera bezpečnosti sa dnes meria mierou odolnosti spoločnosti voči očakávaným aj neočakávaným udalostiam.“ Pandémia, nedostatok polovodičov, vojna, energetická kríza či kybernetické útoky ukázali, že nie je možné predvídať každú hrozbu. Firmy však môžu budovať procesy, ktoré im umožnia reagovať rýchlo a efektívne. Práve preto sa bezpečnostné tímy zameriavajú na prípravu krízových plánov, scenárov a pravidelných cvičení.

Pripravenosť vytvára psychickú odolnosť

Vo Volkswagen Slovakia absolvoval minulý rok kompletný manažment školenia zamerané na krízové riadenie. Súčasťou boli simulácie evakuácií, povodňových situácií či kybernetických útokov. „Psychická odolnosť vyplýva z pripravenosti. Ľudia musia mať možnosť krízové situácie trénovať ešte skôr, ako nastanú.“ Práve preto komisia podporuje užšiu spoluprácu medzi podnikmi, štátnou správou, záchrannými zložkami a akademickou obcou.

Spoločným cieľom je vyššia odolnosť

Hoci ide o jednu z najmladších komisií ZAP SR, jej členovia už dnes aktívne vstupujú do tvorby legislatívy, podporujú výmenu skúseností medzi firmami a prepájajú priemysel s odbornou verejnosťou. „Naším cieľom je pomáhať vytvárať prostredie, v ktorom budú slovenské podniky čo najodolnejšie voči všetkým vonkajším vplyvom. Práve odolnosť je dnes základom bezpečnosti.“

Tlačová správa z konferencie Newmatec 2026

Tlačová správa
Tále/Bratislava
29 mája 2026
NEWMATEC 2026:

Budúcnosť automobilového priemyslu bude v čase geopolitického napätia, meniacich sa globálnych dodávateľských reťazcov a rastúceho vplyvu Číny a USA  závisieť od schopnosti Európy reagovať flexibilne, realisticky a konkurencieschopne.

Európsky automobilový priemysel vstupuje do obdobia, v ktorom bude rozhodovať nielen technologická

transformácia, ale aj schopnosť obstáť v globálnej konkurencii. „Ak chce Európa zostať priemyselnou veľmocou, musí popri klimatických cieľoch rovnako dôsledne riešiť  aj konkurencieschopnosť svojich firiem,“ aj tieto témy otvoril vo svojom úvodnom príhovore prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky Alexander Matušek na jubilejnom 10. ročníku konferencie NEWMATEC 2026.

Podujatie, ktoré každoročne organizuje Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP), sa konalo 26. – 27. mája  2026 v hoteli Partizán na Táloch.

Vo svojom vystúpení Alexander Matušek upozornil, že automotive sektor čelí súbehu viacerých výziev – od geopolitického napätia a rastúcej konkurencie čínskych výrobcov až po tlak regulácií a oslabené podnikateľské prostredie. Predaje automobilov na  európskom trhu klesli o 2,5  až 3  milióny vozidiel oproti obdobiu pred pandémiou, pričom boj o zákazníka sa výrazne zintenzívňuje.

 

 

Riešenia na európskej úrovni musia vychádzať z realistického hodnotenia aktuálnej situácie, automobilový priemysel volá po zjednodušení  a flexibilite regulácií, vyžaduje  pragmatickú transformáciu a posilnenie  konkurencieschopnosti.

Zástupcovia priemyslu, štátnej správy a expertnej obce sa v rámci diskusií  venovaných budúcnosti automobilového priemyslu zhodli, že Európa stojí na kritickej križovatke. Súčasnú geopolitickú situáciu a jej vplyv zhrnul  český europoslanec Ondřej Krutílek, ktorý pomenoval aktuálne hrozby: Európa vstúpila do éry deglobalizácie a rastúcej geopolitickej rivality, ktorá zásadne mení fungovanie medzinárodného obchodu aj priemyselných reťazcov.

Vo svojom vystúpení zároveň pripomenul, že Európa má stále silné priemyselné know-how, kvalitný výskum aj technologický potenciál. Ako pozitívne signály označil iniciatívy zamerané na podporu konkurencieschopnosti, priemyslu a inovácií vrátane Clean Industrial Deal, Automotive omnibus  či opatrenia na zjednodušenie pravidiel pre firmy a startupy.

Na jeho vystúpenie nadväzovala panelová diskusia o konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu. Európsky pohľad zastupoval Juraj Nociar, veľvyslanec SR pri Európskej únii, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vladimír Šimoňák prezentoval pozície slovenskej vlády a za biznis vystúpili prezident ZAP SR Alexander Matušek a ekonomický analytik Tatrabanky Juraj Valachy.

V debate rezonovala potreba realistickej a technologicky neutrálnej transformácie. Hoci cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 a rozvoj elektromobility nikto nespochybňuje, viacerí rečníci upozornili, že tempo a spôsob regulácie musia reflektovať reálne možnosti priemyslu, trhu aj zákazníkov. Kriticky zaznelo najmä to, že Európa nastavila ambiciózne regulačné ciele bez dostatočného zabezpečenia výrobných kapacít, batériových technológií a podpory dopytu po elektromobiloch.

Prezident ZAP SR Alexander Matušek opätovne poukázal na problémy, ktorým čelí Slovensko: vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, transakčná daň, odliv  talentov zo Slovenska. Apeloval, že bez podpory rastu, inovácií a kvalifikovanej pracovnej sily nebude možné udržať dlhodobú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Účastníci diskusie sa zhodli, že nevyhnutným predpokladom európskej konkurencieschopnosti je aj vytvorenie jednotného kapitálového trhu.

Panelová diskusia zástupcov OEM a Tier 1 dodávateľov sa niesla v znamení hľadania odpovedí na globálne zmeny v automobilovom priemysle. Automobilky zastupovali Wolfram Kirchert, zo spoločnosti  Volkswagen Slovakia a Juraj Sabo z Volvo Car Košice, za stranu dodávateľov vystúpili Kai Lücke zo ZF Friedrichshafen  a Miroslav Janota zo Schaeffler. Diskutujúci sa zhodli, že éra jedného globálneho produktu pre všetky trhy sa končí. Automobilky dnes podľa nich musia prispôsobovať produkty jednotlivým regiónom a budovať lokálne výrobné aj dodávateľské reťazce.

Silnou témou diskusie bola stratégia „Made in Europe“ a otázka, ako má  automobilový priemysel čeliť rastúcej agresívnej konkurencii z Číny. Hoci sa názory jednotlivých účastníkov líšili, zhodli sa v tom, že Európa potrebuje vytvárať férové podmienky pre výrobcov a podporovať lokálnu výrobu, inovácie a vývoj. Zároveň však zaznelo aj veľké upozornenie: ak sa „Made in Europe“ nastaví príliš protekcionisticky alebo príliš draho, môže to znížiť konkurencieschopnosť európskych áut a zvýšiť tlak na ceny. Preto sa dnes hľadá balans medzi ochranou európskeho priemyslu a otvoreným trhom, aby prílišná regulácia alebo rigidné pravidlá európsky priemysel neoslabili.

Čína už dnes nie je iba najväčším trhom, ale stáva sa technologickým lídrom.

 

Počas celej konferencie silno rezonovala aj otázka konkurencieschopnosti Európy voči Číne a Spojeným štátom. Maria Grazia Davino, regionálna riaditeľka spoločnosti BYD pre viaceré európske trhy, vo svojom vystúpení upozornila, že čínski výrobcovia dnes udávajú tempo technologického vývoja a Európa musí podľa nej reagovať väčšou otvorenosťou voči zmene, vyššou konkurencieschopnosťou a pragmatickejším prístupom.

Spoločnosť BYD predstavila ako globálnu technologickú firmu s viac ako miliónom zamestnancov a silným výskumno-vývojovým zázemím. Zdôraznila, že firma je vertikálne integrovaná – od výroby batérií až po logistiku – čo jej umožňuje rýchlejšie reagovať na potreby trhu a zákazníkov.

Prednáška Martina Koersa, profesora  technologickej univerzity Šen-čen v Číne priniesla detailné porovnanie nemeckého a čínskeho automobilového priemyslu a upozornila na zásadnú zmenu globálnej rovnováhy síl v sektore automotive. Podľa Koersa boli tradičnými piliermi úspechu nemeckého automobilového priemyslu silné značky, technologické inovácie a otvorené globálne trhy. Dnes však sektor čelí súbehu viacerých transformačných tlakov – dekarbonizácii, digitalizácii, geopolitickým zmenám a nástupu disruptívnych značiek z Číny.

Zarezonovala aj téma zmeny charakteru automobilu. Podľa Koersa sa v Číne auto mení na „smartfón na kolesách“, pričom rozhodujúcimi faktormi sa stávajú softvér, digitálne služby a rýchlosť inovácií. Prednáška sa dotkla aj rozdielov v pracovnej kultúre a prístupe k výkonnosti. Koers poukázal na vysoké pracovné tempo a konkurenčné prostredie v Číne, ktoré podľa neho významne prispieva k rýchlosti inovácií a schopnosti čínskych firiem reagovať na trh.

 

Záverečná prezentácia Petra Knapa, seniorného poradcu z EY sa zamerala na to, ako reagovať na nové výzvy v automotive a predstavil viacero odporúčaní. Medzi najdôležitejšie patrí silnejšia orientácia na zákazníka a využitie existujúcich predajných kanálov ako konkurenčnej výhody, posilnenie spolupráce medzi európskymi a čínskymi výrobcami, kontrola nákladov a výrazné zrýchlenie inovácií a vývoja produktov.

Na stiahnutie

ROZHOVOR: Renáta Valeková o budúcnosti vzdelávania a transformácii automotive 

VIZITKA: 

Pani Renáta Valeková je dlhoročnou členkou vzdelávacej komisie ZAP SR, spolupodieľala sa na mnohých významných aktivitách tejto komisie, akým bolo napr. zavedenie systému duálneho vzdelávania alebo profesijne orientovaného  bakalárskeho študijného programu, ktoré sú zamerané na úzke prepojenie  štúdia s praxou vo firmách. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobila na viacerých manažérskych  pozíciách v oblasti HR a vzdelávania v spoločnosti Volkswagen Slovakia. Dnes pôsobí ako predsedníčka Duálnej akadémie. Pani Valeková je od roku 2026 členkou výkonného výboru ZAP SR, predsedníčkou vzdelávacej komisie ZAP SR a členkou predstavenstva Nemeckej obchodnej komory na Slovensku.

ROZHOVOR: Renáta Valeková o budúcnosti vzdelávania a transformácii automotive

PREPOJENIE ŠKOL A PRAXE

Máte dlhoročné skúsenosti s prácou v oblasti ľudských zdrojov a vzdelávania v automobilovom priemysle. Ako sa zmenili požiadavky na zamestnancov? Dokáže naše školstvo adekvátne pripraviť absolventov na prax?

Požiadavky sa posunuli od čistej manuálnej zručnosti k „hybridným“ kompetenciám. Dnes už operátor nie je len vykonávateľom pohybu, ale musí rozumieť diagnostike, základom programovania a práci s dátami. Kľúčovou sa stala adaptabilita.

Čo sa týka školstva, sme v štádiu stálej transformácie. Systém duálneho vzdelávania, ktorý sme v ZAP SR presadili, je svetlým príkladom, kde štát a priemysel našli spoločnú reč. Avšak všeobecne školstvo, pri svojej komplikovanosti procesov, stále bojuje s rýchlosťou zmien – technológie v automotive sa menia v cykloch 2 až 3 rokov, zatiaľ čo kurikulá často v dekádach.

Spomínali ste, že rozvíjať technické myslenie a kreativitu až na vysokej škole je neskoro. V Duálnej akadémii pôsobíte priamo so stredoškolákmi. Ktoré prístupy sa osvedčili?

V Duálnej akadémii sa nám potvrdilo, že najlepší učiteľ je „hands-on“ skúsenosť. Študenti u nás nečítajú o robotoch z učebníc, oni ich programujú. Osvedčil sa nám model projektového vyučovania, kde žiaci riešia reálne zadania z firiem. Tým budujeme nielen technické vedomosti, ale aj zodpovednosť a kritické myslenie. Musíme mladých ľudí naučiť nebáť sa urobiť chybu v simulovanom prostredí, aby ju vedeli opraviť v tom reálnom.

Diskutuje sa o povinnej maturite z matematiky ako o riešení nedostatku logického myslenia. Je to podľa vás cesta? A darí sa búrať stereotypy, že technika nie je pre ženy?

Matematika je veda o logických súvislostiach, nie len o číslach. Povinná maturita (minimálne pre technické smery) by vniesla do systému potrebný štandard, ale dôležitejší je spôsob, akým ju učíme. Čo sa týka žien, v roku 2026 už vidíme jasný posun. V Duálnej akadémii aj vo firmách máme čoraz viac dievčat. Technika dnes nie je o hrubej sile, ale o hlave a logike, v čom sú ženy vynikajúce. Príkladom úspešnej iniciatívy je projekt duálnej akadémie „Som ExpertKA“, ktorý u dievčat rozvíja záujem a nadšenie o techniku a technické odbory. Nie je úzko zameraný iba na automotive, snažíme sa im cez rôzne programy ukázať inšpiratívne ženy, ktoré sa uplatnili v technických odboroch, robíme rozhovory so zaujímavými hosťkami a takto dievčatá inšpirujeme, že technické smery nie sú len mužský odbor, ale vedia byť atraktívne aj pre dievčatá. Z našej skúsenosti vieme, že by bolo vhodné zaviesť  systematický prístup už v nižších ročníkoch základných škôl, kedy sa u žiakov formuje vzťah k jednotlivým predmetom.

Z maturantov , ktorí odišli študovať do zahraničia, sa po absolvovaní škôl vracia na Slovensko len  cca 40 %. Je to problém kvality škôl alebo atraktivity trhu? Ako by mali vyzerať programy pre generáciu Z?

Je to kombinácia oboch. Talent neodchádza len za lepším diplomom, ale za moderným prostredím a pocitom, že na ich názore záleží. Generácia Z potrebuje v štúdiu zmysluplnosť, flexibilitu a digitálnu interaktivitu. Moderný program musí byť postavený na modulárnom vzdelávaní – menej memorovania, viac práce s AI nástrojmi a možnosť stáže v špičkových R&D centrách už počas bakalárskeho štúdia. Ak študentom ukážeme, že slovenské firmy vyvíjajú technológie pre globálny trh, motivácia zostať narastie.

CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE & RESKILLING

Automotive prechádza transformáciou na elektromobilitu a AI. Ako motivovať dospelých k vzdelávaniu? Pomohol nový Zákon o vzdelávaní dospelých?

Motivácia dospelých musí byť postavená na istote zamestnateľnosti. Ak zamestnanec pochopí, že reskilling nie je „škola navyše“, ale lístok k istote zamestnateľnosti , alebo lepšej pozícii a vyššej mzde, bariéry klesajú. Nový zákon o vzdelávaní dospelých je dôležitým krokom, pretože konečne systémovo uznáva aj formálne vzdelávanie a mikroosvedčenia. Firmám to umožňuje rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na potrebu nových zručností bez zdĺhavej byrokracie.

ZAP SR je členom konzorcia SKEBA. Darí sa tejto platforme zapĺňať prázdne miesta vo vzdelávaní pre oblasť batérií a elektromobility?

Platforma SKEBA sa stala kľúčovým mostom. V automotive sme čelili vážnemu deficitu „batériových expertov“. SKEBA dokázala prepojiť akademický výskum s potrebami výrobcov a servisných sietí. Vytvorili sme školiace moduly, ktoré dnes využívajú nielen lektori, študenti, ale aj zamestnanci z praxe, ktorí potrebujú potrebnú kvalifikáciu na vysokonapäťové systémy a bezpečnosť pri práci s batériami.

ČINNOSŤ VZDELÁVACEJ KOMISIE ZAP SR

Vzdelávacia komisia ZAP SR spolupracuje s Alianciou sektorových rád. Akým spôsobom funguje táto spolupráca?

Naša spolupráca je o definovaní štandardov. Prostredníctvom Aliancie sektorových rád sme zastúpení v Sektorovej rade pre automobilový priemysel a strojárstvo. Členovia vzdelávacej komisie ZAP tu pôsobia ako experti, ktorí spolupracujú pri identifikovaní nových zručností, definujú  tzv. karty kvalifikácie – teda to, čo presne musí daný odborník vedieť, prinášajú reálne dáta z trhu práce, analyzujú a vyhodnocujú trendy a participujú na tvorbe strategických dokumentov.  

Vedeli by ste nám načrtnúť hlavné ciele komisie na rok 2026 a najbližšie obdobie?

Našou prioritou je sústrediť sa najmä na transformáciu automobilového priemyslu smerom k elektromobilite, digitalizácii a udržateľnosti. Na základe strategických priorít sektora a aktuálneho vývoja v priemysle sa chceme fokusovať predovšetkým na reskilling a upskilling v oblasti elektromobility, budeme podporovať tvorbu súvisiacich nových študijných odborov a vzdelávacích modulov (zamerané na chémiu batérií, diagnostiku vysokonapäťových systémov a výkonovú elektroniku, zelené zručnosti, využívanie automatizácie, digitálnych dvojčiat a AI vo výučbe). Dôležitou témou ostáva aj neustále zvyšovanie atraktivity technického vzdelávania a prilákanie dievčat a žien do tejto oblasti. 

Našim dlhodobým cieľom je  v čase rýchlych a globálnych transformácií automobilového priemyslu pripravovať  kvalifikovanú pracovnú silu a posilňovať tak konkurencieschopnosť pracovníkov na Slovensku. V neposlednom rade, veľkou pridanou hodnotou komisie je, že umožňuje výmenu skúseností odborníkov z jednotlivých členských firiem.

Návrh medzinárodného študijného programu AutomotiveComputing medzi európskymi vysokými školami

Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s partnerskými vysokými školami z Českej republiky, Fínska a Rumunska spracovala štúdiu uskutočniteľnosti nového spoločného medzinárodného magisterského študijného programu Automotive Computing. Išlo o projekt podporený Európskou úniou, ktorý predstavuje reakciu na aktuálne potreby praxe. Hlavným partnerom a iniciátorom projektu je Škoda Auto Vysoká Škola z Českej republiky. Ďalším českým projektovým partnerom je Unicorn University. Z Fínska je to Seinäjoki University of Applied Sciences a z Rumunska je to Transilvania University of Brașov. Štúdia preukázala, že takýto potenciálny študijný program by mal byť zameraný na kľúčové oblasti súčasného i budúceho vývoja mobility ako sú robotika, umelá inteligencia, autonómne systémy riadenia a pokročilé asistenčné systémy (ADAS). Cieľom programu by mala byť príprava absolventov na prácu v medzinárodnom prostredí a na riešenie komplexných technologických výzev spojených s digitalizáciou, automatizáciou a inteligentnou výrobou v automobilovom sektore.

Kvalitu projektu potvrdzuje aj skutočnosť, že vývoj študijného programu bol na celoeurópskej úrovni ocenený medzi 10timi najinovatívnejšími vzdelávacími projektami za rok 2025. Toto ocenenie vyzdvihuje najmä medzinárodnú spoluprácu a úzke zapojenie podnikov z oblasti automobilového priemyslu a IT.

Potenciálni absolventi programu by získali nielen hlboké technické znalosti, ale taktiež medzinárodné skúsenosti, ktoré by im umožnili uplatniť sa v popredných technologických a
automobilových firmách v Európe i mimo nej.

Najnebezpečnejší pocit je, že sa nič nedeje

Automobilový priemysel na Slovensku stojí na rázcestí. Produkcia je stále vysoká, no konkurencieschopnosť krajiny slabne, investície sa odkladajú a talenty odchádzajú. O aktuálnom stave sektora, rizikách, aj potrebných krokoch, sme sa rozprávali s prezidentom
Zväzu automobilového priemyslu SR Alexandrom Matušekom.

Pán Matušek, ako by ste zhrnuli rok 2025 pre slovenský automobilový priemysel?
Rok 2025 môžeme z pohľadu čísel hodnotiť ako stále silný. Produkcia dosiahla približne 1,07 milióna vozidiel, čo znamená, že Slovensko si udržalo pozíciu svetového lídra v počte vyrobených áut na obyvateľa. Zároveň však vidíme viaceré varovné signály, ktoré sa dnes ešte nemusia naplno prejavovať v číslach, ale o to viac môžu zasiahnuť budúcnosť sektora.
Čo konkrétne máte na mysli?

Najnebezpečnejší je pocit, že „sa nič nedeje“. Automobilky na Slovensku dnes vyrábajú modely, ktoré boli do produkcie zavedené pred dvomi či tromi rokmi. Tie sú stále na vrchole svojho životného cyklu. Ak sa nám však nepodarí získať nové modely, najmä tie s vyššou pridanou hodnotou, výroba bude postupne klesať. Musíme, žiaľ, konštatovať, že Slovensko už súboj o dva nové modely automobilov prehralo; ich výroba prebieha na Pyrenejskom polostrove.

Ako vyzerá výhľad na rok 2026?
Pre rok 2026 očakávame mierny pokles produkcie, a to aj napriek nábehu piatej automobilky Volvo v Košiciach. V ďalších rokoch by však po jej plnom rozbehu mohol sektor opäť rásť. Otázkou však zostáva, či Slovensko dokáže naplno využiť potenciál, ktorý si príchodom ďalších výrobcov vytvorilo.

Hovoríte o strate konkurencieschopnosti. V čom je problém?
Dlhodobo upozorňujeme na tri kľúčové oblasti: konkurencieschopnú cenu výroby, dostupnosť kvalifikovaných ľudí, nielen pre samotnú výrobu, a budúcnosť výroby, predovšetkým z environmentálneho hľadiska. V oblasti nákladov sme stratili svoju výhodu. Vysoké korporátne zdanenie, drahé energie, ale aj zavedenie transakčnej dane zvyšujú cenu výroby. V oblasti ľudských zdrojov nás zase výrazne znevýhodňuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a nevyvážené nastavenie dôchodkov. Výsledkom je, že Slovensko je čoraz menej konkurencieschopné voči krajinám v regióne a stráca talenty.

Ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?
Veľmi zle. V rebríčkoch konkurencieschopnosti sme sa prepadli. Zatiaľ čo okolité krajiny cielene znižujú náklady práce a podporujú investície, Slovensko ide opačným smerom. Už dávno nie sme krajinou lacnej pracovnej sily, no zároveň nedokážeme konkurovať ani kvalitou podmienok pre špičkových odborníkov.

Dotýka sa to aj odlivu talentov?

Jednoznačne. Zo Slovenska dnes odchádza približne 19 % mladých ľudí za štúdiom do zahraničia, pričom priemer krajín OECD je len 4 %. A z tých, ktorí odídu, sa vracia menej než polovica. Každý takýto človek pritom počas života vytvorí hodnotu približne 2,8 milióna eur. My túto hodnotu dobrovoľne odovzdávame iným krajinám.

Prečo sa mladí ľudia nevracajú?
Pretože si vedia veľmi jednoducho spočítať, že v susedných krajinách, napríklad v Česku, zarobia výrazne viac v čistom a zároveň stoja zamestnávateľa menej. Ak zdaníme aktivitu, nemôžeme sa čudovať, že nám talenty odchádzajú. A bez talentov nebude fungovať ani
výroba. Ako sme na tom, čo sa týka odborníkov na lepšie platených odborných pozíciách? Je to ďalší, síce menej viditeľný, no napriek tomu veľmi vážny problém. Na Slovensku extrémne zaťažujeme aj vysoko špecializovaných odborníkov s vyššími príjmami vysokými daňami a odvodmi. To dramaticky zvyšuje cenu takéhoto zamestnanca pre firmu, a zároveň znižuje jeho čistý príjem. Výsledok je dvojitá demotivácia: firmy si rozmyslia, či tu vôbec vytvoria lepšie platené, zodpovedné pozície, a samotní odborníci často odmietnu prísť alebo odídu. V Česku dnes tí istí ľudia zarobia pokojne o jeden čistý plat ročne viac. Slovensko tým neprichádza len o mzdy, ale o rozhodovacie právomoci, výskumno-vývojové kapacity a know-how, ktoré tvoria skutočnú pridanú hodnotu ekonomiky. Ďalšou pálčivou témou je nástup elektromobility. Budúcnosť automobilového priemyslu bude nepochybne čoraz viac elektrická. Preto je pre Slovensko kľúčové získať nové elektrické modely. Tie budú v budúcnosti generovať najväčšie objemy výroby aj investícií. S tým však súvisí aj potreba lacnej a dostupnej energie, ideálne z obnoviteľných zdrojov. Firmy si však sťažujú aj na legislatívu. Áno, podnikateľské prostredie na Slovensku je dnes nepredvídateľné. Zákony sa prijímajú v skrátených konaniach, pripomienky sa neakceptujú a legislatíva sa neustále mení. V takomto prostredí sa investor nevie rozhodovať dlhodobo. Právny štát a stabilné pravidlá sú základom dôvery.
Čo by podľa vás malo Slovensko urobiť ako prvé?

Ak chceme znovu naštartovať hospodársky rast, musíme presunúť bremeno konsolidácie z firiem a ľudí na výdavky štátu. Po troch kolách konsolidácie sa deficit neznížil, len sa zabrzdila ekonomika. Bez rastu sa však deficit znížiť nedá – iba ďalším zvyšovaním daní, ktoré sú už dnes za hranou.

Ste ešte optimista?
Som realista. Slovensko má obrovský potenciál, silný priemysel a šikovných ľudí. Ale ak nič nezmeníme, výsledky, ktoré dnes ešte máme, sa veľmi rýchlo rozplynú. Teraz je čas konať, nie sa utešovať tým, že čísla zatiaľ vyzerajú dobre.

Výsledky máme. Podmienky na ďalší rozvoj strácame

Podľa predbežných údajov sa na Slovensku v roku 2025 vyrobilo 1 070 000 automobilov, čo je medziročný nárast o približne 75-tisíc vozidiel. Slovensko si aj naďalej drží svetové prvenstvo v produkcii automobilov na obyvateľa, takmer 196 vozidiel na 1 000 obyvateľov. Automobilový priemysel tvorí viac než 52 % priemyselnej produkcie, podieľa sa 42,6 %
na exporte a priamo či nepriamo zabezpečuje prácu pre viac než 256-tisíc ľudí.
Slovenský automobilový priemysel si aj v roku 2025 udržal silnú výrobnú výkonnosť, no jeho budúcnosť je čoraz viac ohrozená zhoršujúcimi sa podmienkami pre podnikanie a investície. Upozorňuje na to Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP SR). „Výsledky máme, no strácame podmienky na ďalší rozvoj. Ak sa tento trend nezastaví,
automobilový priemysel na Slovensku nezanikne náhle, bude postupne vyhasínať,“ upozorňuje Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

Konkurencieschopnosť Slovenska sa zhoršuje

ZAP SR dlhodobo upozorňuje, že konkurencieschopnosť automobilového priemyslu stojí na troch pilieroch: konkurencieschopná cena, kvalifikovaná pracovná sila
a environmentálne udržateľná výroba. Slovensko v súčasnosti zaostáva vo všetkých troch oblastiach. V rebríčku World Competitiveness Center (WCC) sa Slovensko nachádza až na 63. mieste zo 69 hodnotených krajín. Patríme medzi krajiny s najhorším rastom HDP v EÚ, vysokou infláciou a nízkou investičnou aktivitou. Situáciu ďalej zhoršuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, vysoké ceny energií pre priemysel a nepredvídateľné legislatívne prostredie. „Slovensko je jedinou krajinou eurozóny s transakčnou daňou. Ak chceme znovu bojovať o nové investície, musíme ju zrušiť, pripraviť plán postupného znižovania korporátnej dane a znížiť cenu energií pre priemysel,“ zdôrazňuje Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

Bez „mozgovne“ nebude ani „montovňa“

Vážnym problémom zostáva aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a odliv talentov. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie spôsobuje, že rozdiely v čistých príjmoch medzi Slovenskom a Českou republikou sa ďalej prehlbujú a sú výrazné už aj pri strednom manažmente. V Čechách zamestnanec na rovnakej pozícii zarobí v priemere navyše jeden čistý plat ročne. „Za týchto podmienok je snaha budovať na Slovensku výrobu a pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou prakticky nemožná. Bez mozgovne môžeme prísť aj o montovňu,“ varuje prezident ZAP SR a dopĺňa: „Takto vysoké daňovo odvodové zaťaženie
a progresívne zdanenie nám nepomôže na Slovensku udržať talenty a špecialistov
a nezabráni odlivu mozgov. Práve naopak.“

Elektromobilita: rozhodujúce roky

Elektromobilita je nevyhnutnou súčasťou budúcnosti automobilového priemyslu. Elektrické modely sa budú vyrábať aj o desať, či pätnásť rokov, spaľovacie už v takej miere nie. Slovensko však v súčasnosti zaostáva v získavaní výrobných projektov na elektrické modely, čo priamo súvisí s úrovňou jeho konkurencieschopnosti. Pre vyššiu úspešnosť je nevyhnutné systematicky budovať celý hodnotový reťazec, od výroby batérií, cez zber a spracovanie odpadu až po rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Logickou požiadavkou výrobcov bezemisných vozidiel je totiž dostupnosť dostatočného množstva čistej energie pre samotnú výrobu. Slovensko zároveň zaostáva v transpozícii európskej legislatívy, čo má negatívny vplyv na rozvoj celého odvetvia. Okrem výroby je potrebné podporiť aj dopyt po vozidlách s elektrickým pohonom a rozvoj nabíjacej infraštruktúry. Ku koncu roka 2025 bolo na Slovensku približne 3 000 verejných nabíjacích bodov. Plán obnovy a odolnosti pritom počítal s vybudovaním ďalších 3 000, no zatiaľ nebol vybudovaný ani jeden. Aby sa tento cieľ podarilo splniť, bolo by potrebné do leta 2026 vybudovať rovnaký počet nabíjačiek, aký vznikol za poslednú dekádu. „Ak chceme vyrábať zelené vozidlá, musíme ich vedieť napájať zelenou a dostupnou energiou. Potrebujeme urýchliť transpozíciu európskej legislatívy, podporiť obnoviteľné zdroje energie pre priemysel a rozvíjať celý batériový hodnotový reťazec vrátane recyklácie,“ zdôrazňuje Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.

Konsolidácia nesmie dusiť ekonomiku

ZAP SR zároveň upozorňuje, že konsolidácia verejných financií je doteraz postavená
najmä na zvyšovaní daní a odvodov, čo spomaľuje ekonomiku a oslabuje konkurencieschopnosť krajiny. „Daňové zaťaženie už presiahlo maximum. Konsolidácia verejných financií bola doteraz postavená najmä na pleciach firiem a ľudí, čo sa prejavuje spomalením ekonomiky. Ak má Slovensko znovu rásť, bremeno sa musí presunú na štát
a jeho výdavky,“ uzatvára Alexander Matušek.

Registrácia automobilov

V roku 2025 sa na Slovensku zaregistrovalo 104 813 vozidiel, čo je medziročný pokles o -1,24 percenta. V kategórii nových osobných vozidiel M1 dosiahli registrácie počet 93 103 vozidiel, čím medziročne poklesli o -0,33 percent. Pokles tento krát zaznamenali aj ľahké úžitkové vozidlá, celkový počet vozidiel v kategórii N1 bol 8 415 (medziročný pokles bol -7,7 %). Kategória nákladných vozidiel (N2 a N3) skončila medziročne tiež s poklesom, s celkovým počtom 3 096 vozidiel. Pokles v registrácii zaznamenali aj autobusy kategórie M2 a M3, ktoré s celkovým počtom 199 vozidiel sa prepadli na najhoršie výsledky pre túto kategóriu od hypotekárnej krízy v roku 2008/2009.
V segmente osobných vozidiel dominovala nadpolovičným predajom kategória G1 -SUV (50 538 vozidiel, podiel 54,3%). Druhým najobľúbenejším segmentom osobných vozidiel na Slovensku sú kompaktné vozidlá segment C s počtom 19 007 vozidiel s medziročným poklesom takmer 1 300 vozidiel. Aj tretí najpopulárnejší segment B – malých vozidiel zaznamenal pokles o takmer 500 vozidiel a počet registrovaných vozidiel bol 10 778.
Pri individuálnom dovoze osobných vozidiel sa celkový počet klesol o viac ako 1 000 vozidiel. Čo je pri tomto trende potešujúce je, že súčasne poklesol počet vozidiel starších ako 10 rokov.
V druhu pohonu osobných vozidiel dominoval benzínový pohon, ktorý spolu s hybridnou technológiou znižovania emisií dosiahol podiel 77 %. Medziročne však jeho podiel zostal stabilný. Druhým najobľúbenejším palivom bola nafta s podielom 18,3 % ktorá si medziročne pohoršila o viac ako 2,5 %. Vozidlám ktoré dokážu jazdiť bez emisne (batériové) sa ušlo z koláča 4,7 %. Čistých batériových vozidiel bolo zaregistrovaných 4 377.

Článok na stiahnutie

Výrobcovia motocyklov podporia výstavu MOTOCYKEL 2026 v Bratislave

Dovozcovia motocyklových značiek, ktorí sú združení v Divízii dovozcov pri Zväze automobilového priemyslu (ZAP SR), sa rozhodli zúčastniť na výstave MOTOCYKEL 2026, ktorá sa bude tradične konať na výstavisku INCHEBA Expo Bratislava v termíne 12. – 15. marca 2026.

Cieľom je prezentovať aktuálnu ponuku značiek v profesionálnom prostredí, ktoré zaručuje kvalitné zázemie, vysokú návštevnosť a dlhoročnú tradíciu.

Výstava MOTOCYKEL 2026 tak bude opäť miestom, kde sa stretnú všetky významné značky pôsobiace na slovenskom trhu, a návštevníci sa môžu tešiť na bohatý program, novinky sezóny a odborné poradenstvo.

Keď dáta zjednotia tím: Ako sa z miliardovej výzvy stal príbeh o spolupráci a inovácii

Každý veľký projekt má svoj zlomový moment.
V prípade modernizačného programu námorného bojového systému v hodnote viac než 2
miliardy dolárov to bol okamih, keď sa stovky inžinierov po celom svete ocitli v informačnom
chaose.
Dokumenty boli roztrúsené na rôznych serveroch, zmeny sa šírili pomaly a nikto si nebol istý,
ktorá verzia špecifikácie je tá správna. V tímoch rástla frustrácia a namiesto technických
riešení sa hľadali chyby v tabuľkách.
„Najťažšie je, keď máte šikovných ľudí, ale systém ich brzdí,“ hovorí Roman Lisičan, CEO
TECHNODAT Group. „Vtedy nestačí viac práce ani viac kontrol. Treba zmeniť spôsob, akým
spolupracujeme.“
Z chaosu do poriadku krok po kroku
Zlom nastal, keď sa tím rozhodol pre nový prístup, modelovo riadené systémové inžinierstvo
(MBSE) na platforme ENOVIA 3DEXPERIENCE.
Hoci ide o technické riešenie, jeho podstata spočívala v jednom cieli: zabezpečiť, aby všetky
tímy pracovali s jednotnými a spoľahlivými dátami.
Všetci členovia projektu získali prístup k aktuálnym informáciám, videli vzájomné súvislosti a
mohli reagovať na zmeny v reálnom čase.
Namiesto nekonečného kontrolovania verzií sa sústredili na hľadanie lepších riešení a
spoločný posun vpred.
Zmeny, ktoré kedysi trvali celé týždne, sa podarilo zvládnuť v priebehu niekoľkých hodín.
Dodávatelia z Európy, Ázie aj Ameriky spolupracovali v jednom prostredí, bezpečne,
prehľadne a s istotou, že všetci pracujú s tými istými údajmi.
Výsledky, ktoré priniesli zmenu
Osemnásť mesiacov po zavedení novej platformy sa vývoj zrýchlil o takmer 40 %,
prepracovanie kleslo o dve tretiny a projekt sa vrátil pod rozpočet o 23 miliónov dolárov.
Ešte dôležitejšie však bolo, že do tímov sa vrátila dôvera a energia.
Ľudia znovu cítili, že ich práca má zmysel a že všetko, čo vytvárajú, zapadá do väčšieho
celku.
Tento príbeh ukazuje, že aj tie najnáročnejšie projekty stoja na tom istom základe: na dôvere
medzi ľuďmi a na dátach, ktorým môžu veriť.
Keď sa tieto dva prvky spoja, aj miliardová výzva sa môže zmeniť na úspech, ktorý inšpiruje
celý priemysel.

Zdroj:
https://blog.3ds.com/brands/enovia/resilience-engineered-how-enovias-mbse-transformed-a-
2b-challenge-into-a-model-for-the-future/

{title}