Spoločný list ACEA a CLEPA predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej

EÚ riskuje, že zmešká obrat vo svojej automobilovej transformácii – septembrový Strategický dialóg je príležitosťou na nápravu

Vážená predsedníčka Európskej komisie,

ako výrobcovia a dodávatelia automobilov sme odhodlaní pomôcť EÚ dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. Spoločne sme uviedli na trh stovky nových modelov elektrických vozidiel a zaviazali sme sa investovať viac než 250 miliárd eur do zelenej transformácie do roku 2030.

Chceme, aby táto transformácia fungovala – no frustruje nás absencia komplexného a pragmatického politického plánu pre transformáciu automobilového priemyslu.

EÚ v súčasnosti reguluje výrobcov v oblasti ponuky nových vozidiel, no neposkytuje podmienky na umožnenie prechodu. Európa čelí takmer úplnej závislosti od Ázie v oblasti batériového hodnotového reťazca, nerovnomernému rozloženiu nabíjacej infraštruktúry, vyšším výrobným nákladom – vrátane cien elektriny – a zaťažujúcim clám od kľúčových obchodných partnerov, ako je 15 % clo na vývoz európskych vozidiel do USA. Sme vyzývaní transformovať sa so zviazanými rukami.

Výsledkom je, že podiel trhu s batériovými elektrickými vozidlami je stále ďaleko od potrebnej úrovne – približne 15 % pri osobných autách, asi 9 % pri dodávkach a 3,5 % pri nákladných vozidlách. Niektoré trhy EÚ vykazujú známky pokroku, ale veľká časť zákazníkov je stále opatrná pri prechode na alternatívne pohony.

Aby sa prechod stal samozrejmou voľbou pre kritickú masu európskych spotrebiteľov a podnikov, sú potrebné oveľa ambicióznejšie, dlhodobé a konzistentné stimuly na strane dopytu – vrátane nižších nákladov na energiu pri nabíjaní, dotácií na nákup, daňových úľav a priaznivého prístupu do mestských zón. Viaceré technológie pohonu zároveň urýchľujú prijatie trhu a umožňujú dosiahnuť ciele dekarbonizácie v reálnych podmienkach. Iné trhy tento prístup už úspešne využívajú.

Transformačný plán Európy pre automobilový priemysel sa musí posunúť za hranicu idealizmu a uznať aktuálne priemyselné a geopolitické reality. Splnenie prísnych cieľov CO2 pre osobné autá a dodávky na roky 2030 a 2035 je v dnešnom svete jednoducho už nereálne. Namiesto toho musí byť súčasná cesta redukcie CO2 v cestnej doprave prekalibrovaná tak, aby naplnila klimatické ciele EÚ a zároveň chránila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, sociálnu súdržnosť a strategickú odolnosť dodávateľských reťazcov.

Úspešná dekarbonizácia znamená ísť nad rámec cieľov pre nové vozidlá – vyžaduje riešenie emisií z existujúceho vozového parku (napr. urýchlením obnovy flotíl), rozšírenie fiškálnych a nákupných stimulov (vrátane firemných áut a dodávok) a zavedenie cielených opatrení pre nákladné autá a autobusy na vyrovnanie celkových nákladov vlastníctva.

Úspešná ekonomika znamená udržať výrobcov a dodávateľov ziskových a konkurencieschopných, aby mohli financovať budúce investície a posilniť automobilový ekosystém. To si tiež vyžaduje jednoduchšie, prehľadnejšie pravidlá EÚ na zníženie byrokracie.

Úspešná odolnosť znamená vytvoriť podmienky pre inteligentné investície do batérií, polovodičov a kritických surovín. Znamená to aj rozvoj dlhodobých, strategických partnerstiev so spoľahlivými globálnymi spojencami na zníženie závislostí.

Ak zlyhá jedna z týchto dimenzií, celá transformácia sa rozpadne.

Pripravovaná revízia noriem CO2 pre osobné autá a dodávky je príležitosťou napraviť kurz a zakotviť do legislatívy nevyhnutnú flexibilitu, priemyselný pohľad a prístup riadený trhom. Je už jasné, že samotné sankcie a právne mandáty prechod nevyvolajú.

Technologická neutralita by mala byť základným regulačným princípom, ktorý zabezpečí, že všetky technológie môžu prispieť k dekarbonizácii. EV budú lídrami, no priestor musí zostať aj pre (plug-in) hybridy, predlžovače dojazdu, vysoko efektívne spaľovacie motory (ICE), vodík a dekarbonizované palivá.

Lepšie využitie kľúčových transformačných technológií, ako sú plug-in hybridy, bude rozhodujúce pri dosahovaní cieľov dekarbonizácie, zapojení spotrebiteľov do zelenej transformácie a obsluhe exportných trhov, kde dopyt po tejto technológii zostane vysoký. Ak však EÚ sprísni existujúce pravidlá týkajúce sa vzdialenosti, ktorú plug-in hybridy (PHEV) prejdú na elektrický pohon – tzv. „faktor využitia“ –, mohlo by to kontraproduktívne zvýhodniť našich konkurentov. Zrušenie potenciálneho obmedzenia faktora využitia je logickou voľbou, ktorá otvára priemyselnú perspektívu pre výrobu týchto technológií v Európe.

Okrem emisií z výfukov investovali výrobcovia a dodávatelia aj výrazne do znižovania emisií pri výrobe vozidiel a komponentov. Stojí za zváženie, či a ako by tieto snahy mohli byť uznané ako súčasť flexibilnejšieho prístupu k dekarbonizácii. Podpora inovácií zvyčajne vytvára silnejšie a širšie príspevky v hodnotovom reťazci, čím sa posilňuje ekosystém. Možnosti môžu zahŕňať dlhodobé riešenia, ako je ukladanie a odstraňovanie uhlíka.

Nariadenie o CO2 pre ťažké nákladné vozidlá a autobusy musí byť taktiež čo najskôr prehodnotené. Tento osobitný segment trhu potrebuje pevné obchodné modely pre všetkých účastníkov cestnej dopravy, aby sa transformácia naštartovala. Nemožno čakať do roku 2027.

Napokon musí Komisia zabezpečiť, aby si Európa udržala svoju životne dôležitú výrobnú kapacitu a technologické know-how. Bez politík, ktoré posilnia konkurencieschopnosť Európy na udržanie výroby, hrozí, že transformácia vyprázdni našu priemyselnú základňu a ohrozí inovácie, kvalitné pracovné miesta a odolnosť dodávateľských reťazcov.

Svet sa od stanovenia súčasného smerovania drasticky zmenil – a stratégia EÚ pre automobilový sektor sa musí zmeniť spolu s ním. Musíme sa posunúť za úzku domnienku, že táto transformácia stojí výlučne na cieľoch CO2 pre nové vozidlá.

Preto je pripravovaný Strategický dialóg o budúcnosti automobilového priemyslu 12. septembra okamihom na zmenu kurzu. Toto je posledná príležitosť EÚ prispôsobiť svoje politiky dnešným trhovým, geopolitickým a ekonomickým realitám – inak riskuje ohrozenie jedného zo svojich najúspešnejších a globálne najkonkurencieschopnejších odvetví.

Máme spoločný cieľ, no cesta si vyžaduje viac pragmatizmu a flexibility, aby motor európskeho automobilového sektora zostal v chode.

S úctou,
Ola Källenius, prezident Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA), generálny riaditeľ Mercedes-Benz
Matthias Zink, prezident Európskeho združenia dodávateľov automobilov (CLEPA), CEO Powertrain and Chassis v Schaeffler

Digitalizácia nemusí byť komplikovaná. Nový web TECHNODAT to ukazuje vpraxi

Pre väčšinu ľudí znamená slovo digitalizácia neistotu. Nové nástroje, nové termíny, nové očakávania – a veľa otáznikov. Spoločnosť TECHNODAT si však dala za cieľ tieto otázniky zjednodušiť. Od 1. júla 2025 spúšťa nový web, ktorý slúži ako digitálny kompas – miesto, kde sa technológie stávajú zrozumiteľné.

Cieľom nebolo vytvoriť peknú stránku. Cieľom bolo vytvoriť prostredie, v ktorom si každý – od vývojára cez projektového manažéra až po obchodníka – nájde rýchlo a jednoducho to, čo potrebuje. A to aj v prípade, že sa v digitálnych skratkách neorientuje.

TECHNODAT na novom webe ukazuje, že digitalizácia nie je o tom, koľko nástrojov máte. Ale o tom, ako ich prepojíte. A že nemusíte byť technologický guru, aby ste vedeli, kam patrí 3DEXPERIENCE, Engineering Base, CRM Plus, návrhový nástroj CARAT, alebo Dátový portál. Stačí kliknúť – a pochopiť.

Stránka ponúka kombináciu produktových prezentácií, prípadových štúdií, inšpirácií z reálneho sveta a školiaceho obsahu z TECHNODAT Academy. Dôležité nie je len, čo používate – ale ako to dokážete využiť. A práve v tomto sa nový web snaží byť sprievodcom.

Stránka je postavená na praktických príkladoch z reálneho prostredia. Ukazuje, ako sa s pomocou 3DEXPERIENCE zrýchľuje vývoj produktov, ako Engineering Base eliminuje duplicitnú prácu pri elektro projekcii, ako CRM Plus pomáha obchodníkom reagovať na zákaznícke požiadavky bez zbytočných oneskorení. A CARAT? Ten zas prepája dizajn interiérov s výrobou nábytku – s podporou automatizácie a variantného riadenia. Dôležitou súčasťou tohto digitálneho ekosystému je aj Dátový portál, ktorý slúži ako centrálne úložisko technických dát. Po prihlásení získajú používatelia prístup k rôznym typom dokumentácie a súborov, ako sú katalógy prístrojov, makrá, inštalačné súbory, projekty či zákaznícke štandardy.

Vďaka intuitívnemu rozhraniu, responzívnemu dizajnu a prehľadnému členeniu podľa odborov aj typov riešení je web využiteľný rovnako dobre pre inžiniera ako aj pre obchodného manažéra. Návštevník si môže prejsť reálnymi príkladmi, stiahnuť dokumentáciu alebo sa rovno prihlásiť na školenie – bez zdĺhavého kontaktovania.

„Nový web je postavený pre reálny svet. Taký, kde ľudia nemajú čas čítať návody, ale potrebujú rozhodnúť. Rýchlo. S istotou,“ vysvetľuje Lucia Ollé. TECHNODAT tak ukazuje, že aj zložité technológie sa dajú podať zrozumiteľne – a že digitalizácia môže byť výhoda, nie prekážka.

Digitalizácia nemusí byť strašiak. Nový web TECHNODAT je dôkazom, že dá sa to aj inak – ľudsky, prakticky a bez zbytočného balastu. Nie je potrebné byť expertom na všetko – stačí mať partnera, ktorý vám dá správne odpovede.

Od 1. júla 2025 je nový web online. Skúste si ho – a možno sa na digitalizáciu začnete dívať úplne inak.

🌐 www.technodat.eu

Digitálny chaos? Čas vrátiť dáta pod kontrolu!

Digitalizácia vo výrobe zašla ďaleko. Továrne majú PLM, PDM aj ERP systémy. Diely sú zdanlivo pod kontrolou. Ale stačí, aby ste sa spýtali konštruktéra, ako dlho trvá nájsť existujúci model, a dozviete sa: príliš dlho.

V skutočnosti je množstvo digitálnych súborov v systémoch prakticky neviditeľných. Nesú pomenované štandardne, nemajú priradené štruktúrne metadáta, nachádzajú sa v zložitých adresároch alebo starých systémoch, ktoré nikto nemá odvahu vyčistiť. Tak sa stáva, že diely sa vytvárajú opäť a opäť, namiesto toho, aby sa efektívne znovu použili.

Čo v skutočnosti stojí stratený diel?

Duplikáty nie sú len chybička. Znamenajú:

  • zbytočné náklady na testovanie a certifikáciu
  • dlhší čas návrhu
  • neprehľadnosť v nákupe a zásobách
  • dodatočný tlak na oddelenie kvality aj logistiky

Ak sa výrobný reťazec začne lámať na tom, že nikto netuší, či dielo v systéme už existuje, je čas na zmenu prístupu.

NETVIBES PartSupply: Nový typ inteligencie

PartSupply nie je len o hľadaní podľa názvu. Využíva geometrické porovnávanie 3D modelov a kombinuje ho s informáciami o materiáloch, dodávateľoch, cene a histórii použitia. Znamená to, že inžinier už nemusí hľadať v zložitej adresárovej štruktúre. Stačí mu nahrať model alebo definovať tvar.

PartSupply mu zobrazí dostupné alternatívy z interných aj externých knižnic, a poskytne informácie potrebné pre rýchle rozhodnutie. Navyše, vývoj sa zrýchli a oddelenia medzi sebou nemusia viesť e-mailový ping-pong.

Ďaleko viac ako len vyhľadávanie

Firmy, ktoré už PartSupply zaviedli, hovoria o:

  • zrýchlení životného cyklu návrhu
  • lepšom zdieľaní dát medzi oddeleniami
  • zjednodušenom nákupe a zmluvnej logike
  • schopnosti analyzovať duplicity a odstraňovať ich systematicky

Pre manažérov vo výrobe je PartSupply nástroj, ktorý vracia kontrolu nad informáciami a znižuje tlak na operatívu. Pre inžinierov je to pomôcka, ktorá konečne spája svet kreatívneho návrhu a reálnej dostupnosti komponentov.

Ako hovorí Roman Lisičan, CEO spoločnosti TECHNODAT: „Našou úlohou je premeniť dáta, ktoré už firmy majú, na hodnotu. NETVIBES PartSupply je presne ten typ riešenia, ktorý nevyžaduje revolúciu v systémoch, ale prínos vo fungovaní.“

Nie je to len softvér. Je to kultúrna zmena.

Čo nás stojí „hľadanie súborov z predchádzajúcich projektov na disku“? 

Nie všetky náklady v priemyselnej výrobe sú na prvý pohľad viditeľné. Mnohé z nich sa skrývajú v neefektivite – v zbytočných krokoch, duplikácii činností či opakovanej práci. Jedným z najnenápadnejších, no zároveň najnákladnejších problémov je tvorba dielov, ktoré už v organizácii existujú – len o nich nikto nevie. 

Tento jav má názov: digitálna neviditeľnosť. Znamená to, že konštruktéri, technológovia či nákupcovia trávia obrovské množstvo času hľadaním dát, ktoré by mali byť okamžite dostupné. Dôvod? Diely sú zle pomenované, neštandardizované, uložené v rôznych formátoch a systémoch, často bez logickej kategorizácie. 

Skryté náklady: stovky hodín a desiatky percent výkonu preč 

Podľa prieskumov môže vytvorenie jedného „nového“ dielu – ktorý už v systéme existuje – znamenať zbytočné investície a opakovanie práce. Až 68% pracovného času konštruktérov môže byť stratených hľadaním alebo duplikovaním už existujúcich komponentov. V prepočte to znamená približne 1 250 hodín ročne na jedného inžiniera – čo predstavuje značnú prevádzkovú stratu. 

Globálne dáta ukazujú, že takmer polovica konštruktérov trávi minimálne hodinu denne len pátraním po CAD súboroch. To znamená, že 20–33% pracovného času nevenujú samotnému vývoju, ale hľadaniu dát. Táto strata sa násobí s každým členom tímu – a každým projektom. 

Prípad z praxe: Wittur a späť získaných 20 hodín denne 

Jednou zo spoločností, ktorá sa rozhodla tento problém vyriešiť, bola Wittur. Zavedením riešenia NETVIBES PartSupply dokázali skrátiť čas potrebný na vyhľadávanie dielov o 20 hodín denne. Tento čas sa okamžite pretavil do vyššej efektivity, zníženia duplicít a rýchlejšieho vývoja produktov. 

Na Slovensku túto problematiku rieši firma TECHNODAT, ktorá NETVIBES zavádza do praxe u domácich aj zahraničných klientov. Ako poznamenal jeden z konzultantov: 

„Mnohé firmy netušia, aký potenciál v sebe skrýva ich vlastná knižnica dielov. Keď im ukážeme, čo všetko sa dá ušetriť len tým, že budú vedieť, čo už majú – mení to ich pohľad na celý vývoj.“ 

TECHNODAT však nejde len cestou implementácie softvéru. Poskytuje aj analýzy procesov, audit duplicít a návrhy optimalizácií. V prípade Wittur to znamenalo stovky hodín mesačne späť. Koľko hodín sa stratí vo vašej firme? 

Tvar, ktorý hovorí viac než názov 

Stratené v databázach: Keď 3D model nestačí 

Aj keď majú firmy PLM/PDM systémy, často sa ukazuje, že 3D vizualizácia nie je postačujúca. NETVIBES PartSupply využíva indexovanie na základe tvaru, metadát a histórie, čím umožňuje intuitívne vyhľadávanie a porovnávanie komponentov – bez potreby zložitého pátrania. 

Spustenie nástroja na tvorbu XML Ohlásení do ISOH

Dovoľujeme si Vás v spolupráci ZAP SR, APZD a spoločnosťou INISOFT informovať o spustení webového nástroja na tvorbu XML Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním pre účely splnenia elektronickej ohlasovacej povinnosti do systému ISOH.

 

Nástroj je dostupný na stránke www.isoh.sk a od dnešného dňa ho môžete používať.

 

Postup pre užívateľov od spoločnosti INISOFT:

Krok 1 – Vyplniť si údaje do online webového formulára na stránke www.isoh.sk

  • podrobné informácie a pokyny nájdete v tomto Užívateľskom manuáli (je zverejnený aj na stránke, v modrej sekcii naľavo)

Krok 2 – Vygenerovanie Ohlásenie vo formátoch PDF a XML

  • formát XML budete potrebovať pre ISOH (vytvorený XML je potrebné tam vložiť a odoslať)
  • formát PDF Vám poslúži pre kontrolu dát

Krok 3 – Podanie Ohlásenia (v podobe XML) do ISOH

Info o pripravovanej novinke:

Pre Sekciu 6/6 „Nakladanie s odpadom“ bude v priebehu 3 pracovných dní (t.j. do 26.2.) doplnená možnosť načítať dáta z XLS súboru, pričom vzor jeho bude priamou súčasťou online webového formulára.

Zároveň zasielam link zo stretnutia, kde je tento nástroj vysvetľovaný: Jednoduchšie nahrávanie ohlásení do ISOH-20250217_140356-Nahrávanie schôdze.mp4

V prípade akýchkoľvek otázok sme Vám plne k dispozícii.

Nech Vám tento nástroj poslúži a pomôže maximálnym spôsobom

Zapojte sa do Ceny ZAP SR za Industry 4.0 v automotive

Združenie automobilového priemyslu (ZAP SR) vyhlasuje v tomto roku tretí ročník Ceny ZAP SR za Industry 4.0 v automotive. Podľa organizátorov zdieľanie príkladov dobrej praxe pomáha podnikom zorientovať sa v možnostiach pokročilých technológií, a podporuje v transformácii výroby a pracovných síl. O tom ako sa darí slovenským podnikom v digitálnej transformácii, o dôvodoch organizovania súťaže, a jej význame pre firmy a trh sme sa rozprávali s jej gestorom Tomášom Osuským, predsedom divízie subdodávateľov ZAP SR.

 

Rozbiehate tretí ročník ocenenia Cena ZAP SR za Industry 4.0 v automotive. Čo stojí za myšlienkou oceňovať úspešné Industry 4.0 riešenia?

Automobilový priemysel, nielen na Slovensku, ale v celej EÚ, čelí niekoľkým významným výzvam. Na jednej strane je to prechod na elektromobilitu, na druhej strane výrazne rastie moderná a agresívna automobilová konkurencia z Číny. V súčasnosti je úplne jasné, že automobilový priemysel na Slovensku sa môže ďalej dlhodobo rozvíjať, iba ak budú naše podniky inovovať, prechádzať na bezuhlíkovú a cirkulárnu výrobu, a budú implementovať najmodernejšie technológie. V tomto procese je nevyhnutné, aby podniky čo najviac digitalizovali svoje výrobné a administratívne procesy, aby konsolidovali a spracovali všetky dáta, ktoré o svojich výrobkoch a výrobe majú.

Automobilový priemysel na Slovensku sa môže ďalej dlhodobo rozvíjať, iba ak budú naše podniky inovovať, prechádzať na bezuhlíkovú a
cirkulárnu výrobu a budú implementovať najmodernejšie technológie.

 

Automobilový priemysel na Slovensku sa môže ďalej dlhodobo rozvíjať, iba ak budú naše podniky inovovať, prechádzať na bezuhlíkovú a
cirkulárnu výrobu a budú implementovať najmodernejšie technológie.

 

V rámci dodávateľského reťazca je úroveň digitalizácie rôzna, a najmä malé a stredné firmy digitalizujú veľmi pomaly. Akú rolu hrá v tomto kontexte vaša iniciatíva?

ZAP si túto skutočnosť veľmi dobre uvedomuje a z našej pozície vidíme, že v oblasti digitalizácie je ešte potrebné veľa urobiť. A práve preto sme túto iniciatívu rozbehli. Cenou ZAP SR za Industry 4.0 v automotive oceňujeme firmy, ktoré už rozbehli zaujímavé digitalizačné projekty. Zároveň prostredníctvom nej chceme spropagovať množstvo konkrétnych riešení, ktoré by mohli povzbudiť v digitalizácii aj ďalšie podniky, ktoré v digitalizácii zaostávajú. Inšpirovali sme sa úspešnými oceneniami partnerského AutoSAP v Českej republike, ako aj podobnými oceneniami v iných priemyselných odvetviach.

Máte za sebou dva ročníky súťaže. Naplnili vaše očakávania?

V predchádzajúcich ročníkoch sme vyhlásili víťazov, ktorí sa v oblasti digitalizácie dostali na veľmi vysoký level. Prezentovaním ich riešení pred publikom tvoreným firmami operujúcimi v automobilovom priemysle na Slovensku sme definitívne naplnili naše ciele a motivovali sme mnohé slovenské firmy, aby sa odhodlali investovať do toľko potrebných digitalizačných projektov. V tomto ročníku očakávame vyšší nárast uchádzačov, a ešte viac zaujímavých a inšpiratívnych riešení. Preto sme spojili sily s naším blízkym partnerom Industry4UM, s ktorým chceme súťaž posunúť na ešte vyššiu úroveň.

Kto sa môže do súťaže prihlásiť a v akých kategóriách sa súťaží?

Súťaž je otvorená pre akúkoľvek slovenskú firmu alebo pobočku medzinárodných firiem pôsobiacich na Slovensku, ktoré vyrábajú akúkoľvek súčiastku do automobilov, alebo poskytujú odborné služby súvisiace s výrobou, kvalitou alebo logistikou dielov pre celý dodávateľský reťazec. Dôležitou informáciou je, že uchádzač o naše ocenenie nemusí byť členom ZAP SR. Ocenenia udeľujeme v dvoch kategóriách – Riešenie Industry 4.0 pre malé a stredné podniky a pre veľký podnik.

Ako vymedzujete automotive priestor? Upresnite, ktoré firmy do neho spadajú?

Ide o každú firmu, ktorá sa priamo podieľa na výrobe alebo službe, alebo sa premieta do výroby automobilu na Slovensku alebo kdekoľvek inde na svete. Samozrejme, uchádzači sú buď OEM výrobcovia na Slovensku, dodávatelia Tier 1, 2, a 3, poskytovatelia služieb v oblasti kvality, logistické spoločnosti, a ďalší. Táto súťaž však nie je určená priamo pre IT alebo softvérové firmy, ktoré poskytujú svoje konkrétne riešenia v automobilovom priemysle. Plne však akceptujeme spoločný postup, keď sa firma prihlási do súťaže spolu s IT alebo SW firmou. Pre nás je dôležitý nápad alebo využitie riešenia. V predchádzajúcich ročníkoch sa našej súťaže zúčastnili rôzne spoločnosti, od OEM výrobcov a dodávateľov Tier 1 až po malé slovenské spoločnosti poskytujúce služby v oblasti kvality.

Súťaž je otvorená pre firmy, ktoré vyrábajú akúkoľvek súčiastku do automobilov, alebo poskytujú odborné služby súvisiace s výrobou, kvalitou alebo logistikou dielov pre celý dodávateľský reťazec.

Súťaž je otvorená pre firmy, ktoré vyrábajú akúkoľvek súčiastku do automobilov, alebo poskytujú odborné služby súvisiace s výrobou, kvalitou alebo logistikou dielov pre celý dodávateľský reťazec.

Kde a ako sa môže záujemca do súťaže prihlásiť? A kedy je uzávierka súťaže?

Jednou z hlavných myšlienok pri spustení tejto súťaže bolo urobiť prihlasovanie jednoduchým spôsobom, aby nikoho neodradila zložitá prihláška. Okrem základných údajov o prihlasujúcej sa firme a profile jej činnosti, požadujeme základné informácie o prihlasovanom projekte: motivácia pre projekt, stručný popis projektu, celková investícia, inovatívnosť riešenia, finančná návratnosť projektu, vplyv na udržateľnosť (cirkulárna ekonomika, dekarbonizácia), nemerateľné benefity a opakovateľnosť v iných spoločnostiach. Celkovo ide o maximálne 2-3 strany formátu A4, čo by nemal byť problém na prípravu z časového alebo finančného hľadiska.

Po vyhlásení tretieho ročníka našej súťaže Cena ZAP SR za Industry 4.0 v automotive sprístupníme na našej webovej stránke www.zapsr.sk odkaz na prihlasovací formulár, kde sa budú dať priložiť aj rôzne podporné dokumenty a prezentácie. Uzávierka aktuálneho ročníka bude koncom februára 2025.

Ako prebieha hodnotiaci proces a kto súťažné riešenia hodnotí?

Úspešne sa nám podarilo vytvoriť odbornú porotu s najvyššou reputáciou, zloženú z najvýznamnejších osobností priemyslu. Odborná porota pozostáva z IT riaditeľov z najväčších výrobcov automobilov na Slovensku, JLR Nitra, KIA Žilina, VW Bratislava, a z víťazov z predchádzajúcich ročníkov, ako sú Forvia Hella a Continental. Akademickú obec zastupuje dekan FIT Bratislava, IT obec zastupuje prezident ITAS, a ZAP je reprezentovaný prezidentom Industry4UM. Sú to kľúčové osobnosti a taktiež odborníci v oblasti digitalizácie slovenského priemyslu. Chcel by som sa im aj touto cestou poďakovať za ich doterajšiu činnosť. Verím, že s nami pôjdu aj do ďalších ročníkov.

Čo prináša takéto ocenenie podnikom, ktoré sa do súťaže prihlásia?

Pre účastníka ide o výnimočnú príležitosť predviesť svoje úspechy pred podobnými podnikmi, partnermi, konkurenciou a celým trhom. Môže zdôrazniť úroveň digitalizácie svojho podniku pred potenciálnymi zákazníkmi a v rámci svojho dodávateľského reťazca. Účasťou v súťaži každý z účastníkov posilní svoju reputáciu v odvetví. Víťaz Ceny získa príležitosť prezentovať svoje riešenie na prestížnej konferencii Newmatec, ktorá je zameraná na automobilový priemysel, pred stovkami zástupcov firiem zo Slovenska a Česka. Navyše sa automaticky stáva členom odbornej poroty pre nasledujúci ročník.

Porota pracuje nezávisle a samostatne, pričom kritériá na rozhodovanie sú nastavené nasledovne:

  • 20% – Stručný popis projektu
  • 20% – Inovatívnosť, originalita, unikátnosť
  • 40% – Prínosy, návratnosť, úspory
  • 10% – Vplyv na životné prostredie
  • 10% – Opakovateľnosť

Rozhodnutie o víťazovi Ceny ZAP SR za Industry 4.0 v automotive prijíma porota konsenzom.

Aké najzaujímavejšie projekty ste počas udeľovania Ceny ocenili? Na ktoré by ste chceli upozorniť a prečo?

Pre mňa osobne bol veľmi inšpiratívnym projekt Automatizácia výroby primárnych optík Forvia Hella Slovakia Lighting, ktorý dosiahol plnú automatizáciu celej výrobnej linky svietidiel bez ľudského zásahu, s veľmi vysokou mierou kvality vyrábaných produktov. Zaujali ma aj Quick Win riešenia niektorých malých spoločností, ktoré nevyžadujú veľké investície, ale výrazne posúvajú digitalizáciu podniku ďalej. Veríme, že v tomto ročníku uvidíme veľkú paletu riešení, od malých po veľké, a prízvukujem, že aj malé Quick Win riešenie sa môže stať víťazom tejto súťaže.

Veríme, že v tomto ročníku uvidíme veľkú paletu riešení, od malých po veľké, a prízvukujem, že aj malé Quick Win riešenie sa môže stať víťazom tejto súťaže.

Ako sa pozeráte na ocenenia z dlhšej perspektívy, kam by ste chceli koncept rozvíjať?

Všetci v ZAPe veríme, že Slovensko má v automobilovom svete veľkú budúcnosť. Ocenenie prispeje svojou malou kvapkou k tomu, aby naše podniky mohli v automobilovom priemysle ďalej podnikať. Dúfame, že sa nám ocenenie podarí dlhodobo rozvíjať. Už v tomto ročníku plánujeme ohlásiť aj ďalšiu kategóriu, ktorú si slovenský automotive zaslúži, a to je „Osobnosť v automobilovom priemysle“.

 

Máte Industry 4.0 riešenia, ktoré vašu prevádzku, alebo váš podnik, posunuli o krok ďalej? Dajte o ňom vedieť aj ostatným.

Cena ZAP SR za Industry 4.0 v automotive je prestížnym ocenením, ktoré priťahuje pozornosť odbornej aj širokej verejnosti.

Účasťou v súťaži:

  • podčiarknete odborné kompetencie
  • získate uznanie
  • posilníte svoju značku
  • podporíte reputáciu
  • upriamite na seba pozornosť potenciálnych klientov
  • vytvoríte príležitosť pre rozvoj ďalších obchodných aktivít
  • zaujmete nové talenty a udržíte si svoje superhviezdy.

ENVIRONMENTÁLNE UDRŽATEĽNÁ VÝROBA SA STÁVA DÔLEŽITOU AJ PRE SUBDODÁVATEĽOV 

ENVIRONMENTÁLNE UDRŽATEĽNÁ VÝROBA SA STÁVA DÔLEŽITOU AJ PRE SUBDODÁVATEĽOV 

Jeden z dôležitých strategických cieľov ZAP SR je vytváranie podmienok pre znižovanie environmentálnych dopadov automobilovej výroby. Zámerom je presadzovať a realizovať opatrenia na zníženie spotreby fosílnych palív, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, adaptácia na vplyvy zmeny klímy a podpora nízkouhlíkového rozvoja v oblasti výroby. Klimatická udržateľnosť je dôležitá pre ochranu životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a kvality života ľudí, ako aj pre zachovanie konkurencieschopnosti a inovácií v hospodárstve. Komisiu environmentálnej legislatívy vedie Micheala Hletková Ploszeková, ktorej ďakujeme za podklady k tomuto článku. 

Obehové hospodárstvo 

Cirkulárna ekonomika, nazývaná aj obehové či zelené hospodárstvo, je nový ekonomický model, ktorý predstavuje protiklad doterajšieho  lineárneho modelu výroby a spotreby („zober-vyrob-zahoď“), smeruje k uzatvorenie pomyselného toku materiálov. Vytvorenie legislatívnych rámcov pre obehovú ekonomiku sa stalo hlavným cieľom komisie environmentálnej legislatívy pre rok 2025. Cieľom je vytvoriť legislatívne rámce tak, aby sa predchádzalo vzniku odpadov pri výrobe, a to ako aj v dodávateľskom reťazci, tak aj priamo v OEMs. Na obehové hospodárstvo existuje dostatočný počet projektov, ale chýba legislatíva. 

Význam compliance aj pre dodávateľov 

Compliance alebo jeho slovenská alternatíva „súlad s predpismi“ sa stáva dôležitou súčasťou dodávateľského reťazca. Ak chcú subdodávatelia dodávať svoje výrobky, musia vedieť preukázať súlad s compliance. Čím sú v dodávateľskom reťazci nižšie, tým väčšie požiadavky sú kladené na preukazovanie obehosti a recyklovateľnosti výrobkov. Komisia environmentálnej legislatívy tejto téme venuje veľa priestoru a edukuje nielen automobilky, ale aj dodávateľov. Kedysi stačilo mať kvalitné výrobky, dnes musia byť výrobky označené, dodávané ideálne vo vratnom obale, výrobok by mal byť z časti vyrobený z recyklátu a zároveň po konci životnosti aj recyklovateľný. Všetko toto sa nachádza v nariadeniach a smerniciach, ktoré sa komisia envirolegislatívy snaží analyzovať a následne komunikovať našim členom. 

Keď dáta rozprávajú príbehy… 

Komisia environmentálnej legislatívy ako súčasť svojej činnosti zbiera podklady a dáta aj od našich členov, ktoré využíva v rámci pripomienok a argumentácie pri príprave legislatívy. Dlhodobou úlohou je zber dát o odpadoch, ktoré majú slúžiť ako argumentačná báza pre presadzovanie vybudovania dostatočných kapacít pre materiálové a energetické zhodnocovanie priemyselného odpadu. „Na environmentálnu legislatívu sa nedá pozerať ako na jednotlivé zákony, je dôležité pochopiť vzájomné vzťahy a súvislosti, je potrebné mať nadhľad, aby bola legislatíva správne uchopená. To je to, čomu sa naša komisia venuje a čo sa snažíme vysvetľovať aj našim členom,“ uzatvorila vysvetľovanie environmentálnej legislatívy predsedníčka komisie, pani Hletková Ploszeková. 

 

 

NOVÝ NÁSTROJ NA FINANCOVANIE DIGITALIZÁCIE A AUTOMATIZÁCIE Z PLÁNU OBNOVY A ODOLNOSTI:

Slovak Investment Holding, a. s. (SIH) v spolupráci s bankami spúšťa finančný nástroj, ktorý je financovaný z Plánu obnovy. Je určený pre všetky spoločnosti, ktoré chcú investovať do výskumu a vývoja nových produktov a služieb  v oblasti digitalizácie a automatizácie, ako aj na digitalizáciu a automatizáciu výrobných procesov a podnikových systémov.

Finančný nástroj umožňuje získať výhodný úver na investície do inovatívnych technológií alebo výskumu a vývoja. Ide o záručný nástroj, ktorý zjednodušuje prístup k bankovým úverom  pre podniky všetkých veľkostí. Prostredníctvom tohto nástroja môžete získať nižšie úrokové sadzby a v závislosti od typu projektu, regiónu a prijímateľa, možnosť odpustenia časti istiny (grant) až do maximálnej výšky 30 %, ktoré je podmienené úspešnou realizáciou projektu.

Charakteristika finančného nástroja:

Forma financovania: splátkový a kontokorentný úver

Účel financovania: investičné výdavky a prevádzkový kapitál

Maximálna výška úveru: až do 2,81 mil. EUR v závislosti od splatnosti a výšky grantu

Maximálna splatnosť úveru: 10 rokov

Odpustenie časti istiny (grant): maximálne do výšky 30 %

Pokiaľ máte záujem o získanie tohto výhodného úveru, kontaktujte niektorú zo zapojených bánk:

  • VÚB banka
  • Tatra banka
  • UniCredit Bank
  • ČSOB
  • Oberbank

Pokiaľ potrebujete bližšie informácie, kontaktujte, prosím Martina Poláka z VAIA, e-mail: martin.polak@vlada.gov.sk , tel.: +421 907 150 195

Tlačová správa ZAP SR: Potrebujeme konštruktívny dialóg s vládou

Tlačová správa
Bratislava
16.1.2025

 

V minulom roku sa vyrobilo podľa predbežných výsledkov na Slovensku  993 000 vozidiel, čo je v porovnaní s rokom predošlým pokles o takmer 87 000 vozidiel. Prognóza na aktuálny rok je pozitívna a očakáva sa, že v roku 2025 bude výroba opäť stúpať, počet vyrobených vozidiel dosiahne hranicu 1 150 000 kusov. Aj tieto informácie zazneli na Výročnej tlačovej konferencii Zväzu automobilového priemyslu SR.  Okrem aktuálnych štatistík sa počas stretnutia s médiami hovorilo aj o téme elektromobility v kontexte európskych či svetových trendov či o potrebe užšieho dialógu a konštruktívnej spolupráce s vládou SR v snahe udržania konkurencieschopnosti automobilového priemyslu na najbližšie roky.

Ekonomické výsledky

Slovensko naďalej zostáva svetovým lídrom vo výrobe vozidiel per capita, na 1000 obyvateľov sa u nás vyrobí 182 vozidiel. Automobilový priemysel, teda výroba automobilov a dielov, sa stále vysokým percentom podieľa na celkových tržbách v priemysle, za rok 2023 to bolo 49,5 percenta. Automobilový sektor zamestnáva priamo viac ako 165 000 ľudí, agregovaná zamestnanosť dosahuje 244 000. „K týmto výsledkom prispelo najmä to, že v minulosti sme boli pre investorov atraktívnou destináciou a dokázali sme ponúknuť najlepšie podmienky,“ hovorí Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

Zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR upozorňujú, že automobilový priemysel čelí nielen na Slovensku, ale aj v Európe viacerým problémom či výzvam. Na jednej strane sú to miliardové investície do elektromobility, na druhej strane je tu pokles výroby a registrácií automobilov kvôli klesajúcemu dopytu, hrozí zavedenie ciel zo strany USA a Číny, stále nedostatočne je vybudovaná nabíjacia infraštruktúra. V rámci EÚ neexistuje jednotná stratégia pre rozvoj priemyslu, zvyšuje sa inflácia a náklady na jej kompenzáciu, ceny energií pre priemysel sú vysoké, sebestačnosť v oblasti surovín a polovodičov je nedostatočná.  „Všetky tieto faktory negatívne ovplyvňujú aj konkurencieschopnosť a rozvoj nášho priemyslu, vrátane automobilového. O to viac potrebujeme konštruktívny dialóg s vládou a riešenie našich požiadaviek.“

Potreba konštruktívneho dialógu

Pre udržanie transformácie výroby na elektromobilitu je nevyhnutné vytvoriť  zo strany štátu rámcové podmienky pre investorov, s jasnou a stabilnou zahraničnopolitickou orientáciou, s ohľadom na to, že za uplynulých 15 rokov až 93 percent investícií pochádzalo z krajín EÚ, UK a USA. Druhou prioritou je potreba zabránenia ďalšieho rastu nákladov na výrobu, už začiatkom roka 2024 sa zvýšili zdravotné odvody pre zamestnávateľov ako aj daň z nehnuteľností, pretrváva vysoká inflácia a  vysoké ceny energií pre priemysel. Problémom aj naďalej zostáva nedostatok  kvalifikovanej pracovnej sily, domácej aj zahraničnej. Slovensko stále zaostáva za vyspelými

krajinami aj v oblasti environmentálnej udržateľnosti. ZAP SR oceňuje, že vláda čiastočne reflektovala niektoré komunikované priority, ako je napríklad zjednodušenie vstupu cudzincov na pracovný trh, zefektívnenie povoľovacích procesov EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce, nevyhnutnosť rekvalifikácie zamestnancov a absolventov. „Aj napriek tomu väčšina požiadaviek zostala bez odpovede zo strany vlády, pracovné skupiny sú bez relevantných výsledkov,“ hovorí Alexander Matušek. Namiesto systematického dialógu prišla konsolidácia, schválená bez diskusie a bez zohľadnenia sociálneho dialógu. Okrem iného priniesla transakčnú daň, zvýšenie korporátnej dane na 24 percent, DPH na 23 percent. Zvýšenie maximálneho stropu pre sociálne odvody spôsobilo, že najlepšie platení zamestnanci dostávajú výrazne nižšiu čistú mzdu ako napríklad v Česku a zamestnávatelia za nich platia výrazne viac. O tieto pracovné pozície môžeme začať prichádzať a nové nemusia vôbec vznikať. Pripravujeme sa tak o najlepšie talenty. „Potrebujeme naštartovať dialóg s vládou a začať veľmi vážne hľadať riešenia v rámci priorít automobilového priemyslu, keďže vo všetkých spomínaných oblastiach sme v porovnaní so susednými krajinami najmenej atraktívni.“

Podpora elektromobility

Slovensko stále zaostáva v rozvoji elektromobility. Patríme medzi päť najhorších krajín v registrácii BEV (batériové elektrické vozidlo) a PHEV (plug-in hybridné vozidlo) za rok 2024. Pri BEV je podiel registrácií 2,5 percenta, pri BHEV 2,4 percenta. Stále nedostatočný je aj počet  nabíjacích bodov. V roku 2024 ich počet dosiahol 2 223, v porovnaní s rokom 2023 je to nárast o 22,9 percenta.  Budovanie nabíjacích staníc u nás nie je lukratívne, dôvodom je ich nízka vyťaženosť. Na Slovensku sa elektrické vozidlá nepredávajú, aj napriek tomu vláda  nezvažuje ich podporu, práve naopak, prostriedky  z výziev a fondov určených na podporu elektromobility je zložité čerpať a podmienky sa stále menia. „Pre krajinu, ktorá je na prvom mieste v počte vyrobených áut, je posledné miesto v registráciách automobilov s najnovšími technológiami nedôstojné.“ Slovenská ekonomika potrebuje pozitívny impulz na zvrátenie negatívneho trendu, rovnako aj automobilový priemysel, nakoľko výroba a registrácia zaznamenávajú pokles v celej Európe. „Je nevyhnutné vytvoriť zo Slovenska atraktívnu destináciu pre investície  a talenty zo zahraničia. Nadnárodné korporácie budú totiž v najbližších mesiacoch a rokoch robiť rozhodnutia, aké sme doteraz nevideli. Je potrebné okamžite začať do zahraničia vysielať pozitívne signály,“ dodáva Alexander Matušek.

Registrácia vozidiel

V roku 2024 sa na Slovensku zaregistrovalo 106 134 vozidiel, čo je medziročný nárast o 4,2 percenta. Podstatná je však skutočnosť, že do konca tretieho kvartálu 2024 bol celkový trh v medziročnom porovnaní nižší. Záver roku potiahol najmä predaj a registrácie osobných vozidiel, kde nárast sadzby DPH na 23 percent od januára 2025 zvýšil záujem fyzických osôb o kúpu osobného vozidla. Podiel nákupu osobných vozidiel fyzickými osobami sa zvýšil z 28 na takmer 33 percent.

V kategórii nových osobných vozidiel M1 dosiahli registrácie počet 93 409 vozidiel a medziročne vzrástli o 6,1 percenta. Posledný kvartál 2024 v predaji osobných vozidiel bol druhým najlepším štvrtým kvartálom v ére samostatnej Slovenskej republiky. Lepší výsledok sme v registráciách osobných vozidiel dosiahli iba v roku 1996.

V roku 2024 sme zaznamenali vyrovnaný trh v kategórii ľahké úžitkové vozidlá, celkový počet vozidiel v kategórii N1 bol 9 061 (medziročná zmena -0,51percent). Kategória nákladných vozidiel

(N2 a N3) skončila s medziročným poklesom -13,37 percent, s celkovým počtom 3 412 vozidiel. O viac ako 68 percent poklesla registrácia autobusov kategórie M2 a M3, s celkovým počtom 252 vozidiel. Oba segmenty sú silne ovplyvnené verejným záujmom a zdrojmi. V segmente osobných vozidiel dominuje predaj segmentu SUV (48,618 vozidiel, podiel 52,02 percent).

Druhým najobľúbenejším segmentom osobných vozidiel na Slovensku sú kompaktné vozidlá (C) s počtom 20 273 vozidiel. Záujem o segment malých vozidiel (B) v roku 2024 mierne narástol o 398 vozidiel a celkový počet registrovaných vozidiel bol 11 343.

Pri individuálnom dovoze osobných vozidiel sa celkový počet medziročne zvýšil o 1 087 vozidiel, ale súčasne poklesol podiel individuálne privážaných vozidiel na celkovom počte prvo-registrovaných vozidiel na Slovensku. Napriek miernemu nárastu jazdených vozidiel je potešujúce, že záujem o vozidlá staršie viac ako 10 rokov medziročne klesol o 1595 vozidiel. Čo sa týka druhu pohonu osobných vozidiel, tu dominoval benzínový pohon, ktorý spolu s hybridnou a plug-in hybridnou technológiou znižovania emisií dosiahol podiel 76,9 percent. Druhým najobľúbenejším palivom bola nafta.

Vozidlám, ktoré dokážu jazdiť bezemisne (batériové a plug-in hybridné vozidlá) sa ušlo z koláča 4,79 percent. Čistých batériových vozidiel bolo zaregistrovaných 2 227 s podielom 2,38 percent, čo je žiaľ oproti minulému roku pokles o 0,28 percent. Výsledok umiestnil Slovensko na poslednú priečku spomedzi všetkých európskych krajín.

„Na stoloch ministerstiev ležia nečerpané a už aj nevyčerpateľné zdroje, či už z plánu obnovy a odolnosti alebo zo štrukturálnych fondov EÚ. Vláda zasadá ku krízovému čerpaniu plánu obnovy, otvorene hovorí o tom, že niektoré míľniky nie je možné splniť. Je nepochopiteľné, ak vláda  nemá záujem o podanú ruku. Európska komisia schválila schému podpory nákupu nízko a bezemisných vozidiel (batériové a plug-in hybridné). Začnime motivovať trh a znížme emisie z dopravy na Slovensku,“ poznamenal k poslednému miestu Slovenska v registráciách elektrických vozidiel v EÚ výkonný viceprezident ZAP SR Pavol Prepiak.

Nedostatok kvalifikovaných ľudí v priemysle je dlhodobý problém Slovenska. Bez systémových zmien v školstve, na trhu práce a cudzincov ho nevyriešime

Slovak Investment Holding, a. s. (SIH) v spolupráci s bankami spúšťa finančný nástroj, ktorý je financovaný z Plánu obnovy. Je určený pre všetky spoločnosti, ktoré chcú investovať do výskumu a vývoja nových produktov a služieb  v oblasti digitalizácie a automatizácie, ako aj na digitalizáciu a automatizáciu výrobných procesov a podnikových systémov.

Finančný nástroj umožňuje získať výhodný úver na investície do inovatívnych technológií alebo výskumu a vývoja. Ide o záručný nástroj, ktorý zjednodušuje prístup k bankovým úverom  pre podniky všetkých veľkostí. Prostredníctvom tohto nástroja môžete získať nižšie úrokové sadzby a v závislosti od typu projektu, regiónu a prijímateľa, možnosť odpustenia časti istiny (grant) až do maximálnej výšky 30 %, ktoré je podmienené úspešnou realizáciou projektu.

 

Charakteristika finančného nástroja:

Forma financovania: splátkový a kontokorentný úver

Účel financovania: investičné výdavky a prevádzkový kapitál

Maximálna výška úveru: až do 2,81 mil. EUR v závislosti od splatnosti a výšky grantu

Maximálna splatnosť úveru: 10 rokov

Odpustenie časti istiny (grant): maximálne do výšky 30 %

Pokiaľ máte záujem o získanie tohto výhodného úveru, kontaktujte niektorú zo zapojených bánk:

  • VÚB banka
  • Tatra banka
  • UniCredit Bank
  • ČSOB
  • Oberbank

Pokiaľ potrebujete bližšie informácie, kontaktujte, prosím Martina Poláka z VAIA, e-mail: martin.polak@vlada.gov.sk , tel.: +421 907 150 195

{title}