Členská sekcia

Návrh medzinárodného študijného programu AutomotiveComputing medzi európskymi vysokými školami

by | feb 2, 2026 | Novinky

Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s partnerskými vysokými školami z Českej republiky, Fínska a Rumunska spracovala štúdiu uskutočniteľnosti nového spoločného medzinárodného magisterského študijného programu Automotive Computing. Išlo o projekt podporený Európskou úniou, ktorý predstavuje reakciu na aktuálne potreby praxe. Hlavným partnerom a iniciátorom projektu je Škoda Auto Vysoká Škola z Českej republiky. Ďalším českým projektovým partnerom je Unicorn University. Z Fínska je to Seinäjoki University of Applied Sciences a z Rumunska je to Transilvania University of Brașov. Štúdia preukázala, že takýto potenciálny študijný program by mal byť zameraný na kľúčové oblasti súčasného i budúceho vývoja mobility ako sú robotika, umelá inteligencia, autonómne systémy riadenia a pokročilé asistenčné systémy (ADAS). Cieľom programu by mala byť príprava absolventov na prácu v medzinárodnom prostredí a na riešenie komplexných technologických výzev spojených s digitalizáciou, automatizáciou a inteligentnou výrobou v automobilovom sektore.

Kvalitu projektu potvrdzuje aj skutočnosť, že vývoj študijného programu bol na celoeurópskej úrovni ocenený medzi 10timi najinovatívnejšími vzdelávacími projektami za rok 2025. Toto ocenenie vyzdvihuje najmä medzinárodnú spoluprácu a úzke zapojenie podnikov z oblasti automobilového priemyslu a IT.

Potenciálni absolventi programu by získali nielen hlboké technické znalosti, ale taktiež medzinárodné skúsenosti, ktoré by im umožnili uplatniť sa v popredných technologických a
automobilových firmách v Európe i mimo nej.

Najnebezpečnejší pocit je, že sa nič nedeje

by | jan 30, 2026 | ZAP SR

Automobilový priemysel na Slovensku stojí na rázcestí. Produkcia je stále vysoká, no konkurencieschopnosť krajiny slabne, investície sa odkladajú a talenty odchádzajú. O aktuálnom stave sektora, rizikách, aj potrebných krokoch, sme sa rozprávali s prezidentom
Zväzu automobilového priemyslu SR Alexandrom Matušekom.

Pán Matušek, ako by ste zhrnuli rok 2025 pre slovenský automobilový priemysel?
Rok 2025 môžeme z pohľadu čísel hodnotiť ako stále silný. Produkcia dosiahla približne 1,07 milióna vozidiel, čo znamená, že Slovensko si udržalo pozíciu svetového lídra v počte vyrobených áut na obyvateľa. Zároveň však vidíme viaceré varovné signály, ktoré sa dnes ešte nemusia naplno prejavovať v číslach, ale o to viac môžu zasiahnuť budúcnosť sektora.
Čo konkrétne máte na mysli?

Najnebezpečnejší je pocit, že „sa nič nedeje“. Automobilky na Slovensku dnes vyrábajú modely, ktoré boli do produkcie zavedené pred dvomi či tromi rokmi. Tie sú stále na vrchole svojho životného cyklu. Ak sa nám však nepodarí získať nové modely, najmä tie s vyššou pridanou hodnotou, výroba bude postupne klesať. Musíme, žiaľ, konštatovať, že Slovensko už súboj o dva nové modely automobilov prehralo; ich výroba prebieha na Pyrenejskom polostrove.

Ako vyzerá výhľad na rok 2026?
Pre rok 2026 očakávame mierny pokles produkcie, a to aj napriek nábehu piatej automobilky Volvo v Košiciach. V ďalších rokoch by však po jej plnom rozbehu mohol sektor opäť rásť. Otázkou však zostáva, či Slovensko dokáže naplno využiť potenciál, ktorý si príchodom ďalších výrobcov vytvorilo.

Hovoríte o strate konkurencieschopnosti. V čom je problém?
Dlhodobo upozorňujeme na tri kľúčové oblasti: konkurencieschopnú cenu výroby, dostupnosť kvalifikovaných ľudí, nielen pre samotnú výrobu, a budúcnosť výroby, predovšetkým z environmentálneho hľadiska. V oblasti nákladov sme stratili svoju výhodu. Vysoké korporátne zdanenie, drahé energie, ale aj zavedenie transakčnej dane zvyšujú cenu výroby. V oblasti ľudských zdrojov nás zase výrazne znevýhodňuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a nevyvážené nastavenie dôchodkov. Výsledkom je, že Slovensko je čoraz menej konkurencieschopné voči krajinám v regióne a stráca talenty.

Ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?
Veľmi zle. V rebríčkoch konkurencieschopnosti sme sa prepadli. Zatiaľ čo okolité krajiny cielene znižujú náklady práce a podporujú investície, Slovensko ide opačným smerom. Už dávno nie sme krajinou lacnej pracovnej sily, no zároveň nedokážeme konkurovať ani kvalitou podmienok pre špičkových odborníkov.

Dotýka sa to aj odlivu talentov?

Jednoznačne. Zo Slovenska dnes odchádza približne 19 % mladých ľudí za štúdiom do zahraničia, pričom priemer krajín OECD je len 4 %. A z tých, ktorí odídu, sa vracia menej než polovica. Každý takýto človek pritom počas života vytvorí hodnotu približne 2,8 milióna eur. My túto hodnotu dobrovoľne odovzdávame iným krajinám.

Prečo sa mladí ľudia nevracajú?
Pretože si vedia veľmi jednoducho spočítať, že v susedných krajinách, napríklad v Česku, zarobia výrazne viac v čistom a zároveň stoja zamestnávateľa menej. Ak zdaníme aktivitu, nemôžeme sa čudovať, že nám talenty odchádzajú. A bez talentov nebude fungovať ani
výroba. Ako sme na tom, čo sa týka odborníkov na lepšie platených odborných pozíciách? Je to ďalší, síce menej viditeľný, no napriek tomu veľmi vážny problém. Na Slovensku extrémne zaťažujeme aj vysoko špecializovaných odborníkov s vyššími príjmami vysokými daňami a odvodmi. To dramaticky zvyšuje cenu takéhoto zamestnanca pre firmu, a zároveň znižuje jeho čistý príjem. Výsledok je dvojitá demotivácia: firmy si rozmyslia, či tu vôbec vytvoria lepšie platené, zodpovedné pozície, a samotní odborníci často odmietnu prísť alebo odídu. V Česku dnes tí istí ľudia zarobia pokojne o jeden čistý plat ročne viac. Slovensko tým neprichádza len o mzdy, ale o rozhodovacie právomoci, výskumno-vývojové kapacity a know-how, ktoré tvoria skutočnú pridanú hodnotu ekonomiky. Ďalšou pálčivou témou je nástup elektromobility. Budúcnosť automobilového priemyslu bude nepochybne čoraz viac elektrická. Preto je pre Slovensko kľúčové získať nové elektrické modely. Tie budú v budúcnosti generovať najväčšie objemy výroby aj investícií. S tým však súvisí aj potreba lacnej a dostupnej energie, ideálne z obnoviteľných zdrojov. Firmy si však sťažujú aj na legislatívu. Áno, podnikateľské prostredie na Slovensku je dnes nepredvídateľné. Zákony sa prijímajú v skrátených konaniach, pripomienky sa neakceptujú a legislatíva sa neustále mení. V takomto prostredí sa investor nevie rozhodovať dlhodobo. Právny štát a stabilné pravidlá sú základom dôvery.
Čo by podľa vás malo Slovensko urobiť ako prvé?

Ak chceme znovu naštartovať hospodársky rast, musíme presunúť bremeno konsolidácie z firiem a ľudí na výdavky štátu. Po troch kolách konsolidácie sa deficit neznížil, len sa zabrzdila ekonomika. Bez rastu sa však deficit znížiť nedá – iba ďalším zvyšovaním daní, ktoré sú už dnes za hranou.

Ste ešte optimista?
Som realista. Slovensko má obrovský potenciál, silný priemysel a šikovných ľudí. Ale ak nič nezmeníme, výsledky, ktoré dnes ešte máme, sa veľmi rýchlo rozplynú. Teraz je čas konať, nie sa utešovať tým, že čísla zatiaľ vyzerajú dobre.

Výsledky máme. Podmienky na ďalší rozvoj strácame

by | jan 13, 2026 | Novinky, Tlačové správy, ZAP SR

Podľa predbežných údajov sa na Slovensku v roku 2025 vyrobilo 1 070 000 automobilov, čo je medziročný nárast o približne 75-tisíc vozidiel. Slovensko si aj naďalej drží svetové prvenstvo v produkcii automobilov na obyvateľa, takmer 196 vozidiel na 1 000 obyvateľov. Automobilový priemysel tvorí viac než 52 % priemyselnej produkcie, podieľa sa 42,6 %
na exporte a priamo či nepriamo zabezpečuje prácu pre viac než 256-tisíc ľudí.
Slovenský automobilový priemysel si aj v roku 2025 udržal silnú výrobnú výkonnosť, no jeho budúcnosť je čoraz viac ohrozená zhoršujúcimi sa podmienkami pre podnikanie a investície. Upozorňuje na to Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP SR). „Výsledky máme, no strácame podmienky na ďalší rozvoj. Ak sa tento trend nezastaví,
automobilový priemysel na Slovensku nezanikne náhle, bude postupne vyhasínať,“ upozorňuje Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

Konkurencieschopnosť Slovenska sa zhoršuje

ZAP SR dlhodobo upozorňuje, že konkurencieschopnosť automobilového priemyslu stojí na troch pilieroch: konkurencieschopná cena, kvalifikovaná pracovná sila
a environmentálne udržateľná výroba. Slovensko v súčasnosti zaostáva vo všetkých troch oblastiach. V rebríčku World Competitiveness Center (WCC) sa Slovensko nachádza až na 63. mieste zo 69 hodnotených krajín. Patríme medzi krajiny s najhorším rastom HDP v EÚ, vysokou infláciou a nízkou investičnou aktivitou. Situáciu ďalej zhoršuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, vysoké ceny energií pre priemysel a nepredvídateľné legislatívne prostredie. „Slovensko je jedinou krajinou eurozóny s transakčnou daňou. Ak chceme znovu bojovať o nové investície, musíme ju zrušiť, pripraviť plán postupného znižovania korporátnej dane a znížiť cenu energií pre priemysel,“ zdôrazňuje Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

Bez „mozgovne“ nebude ani „montovňa“

Vážnym problémom zostáva aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a odliv talentov. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie spôsobuje, že rozdiely v čistých príjmoch medzi Slovenskom a Českou republikou sa ďalej prehlbujú a sú výrazné už aj pri strednom manažmente. V Čechách zamestnanec na rovnakej pozícii zarobí v priemere navyše jeden čistý plat ročne. „Za týchto podmienok je snaha budovať na Slovensku výrobu a pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou prakticky nemožná. Bez mozgovne môžeme prísť aj o montovňu,“ varuje prezident ZAP SR a dopĺňa: „Takto vysoké daňovo odvodové zaťaženie
a progresívne zdanenie nám nepomôže na Slovensku udržať talenty a špecialistov
a nezabráni odlivu mozgov. Práve naopak.“

Elektromobilita: rozhodujúce roky

Elektromobilita je nevyhnutnou súčasťou budúcnosti automobilového priemyslu. Elektrické modely sa budú vyrábať aj o desať, či pätnásť rokov, spaľovacie už v takej miere nie. Slovensko však v súčasnosti zaostáva v získavaní výrobných projektov na elektrické modely, čo priamo súvisí s úrovňou jeho konkurencieschopnosti. Pre vyššiu úspešnosť je nevyhnutné systematicky budovať celý hodnotový reťazec, od výroby batérií, cez zber a spracovanie odpadu až po rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Logickou požiadavkou výrobcov bezemisných vozidiel je totiž dostupnosť dostatočného množstva čistej energie pre samotnú výrobu. Slovensko zároveň zaostáva v transpozícii európskej legislatívy, čo má negatívny vplyv na rozvoj celého odvetvia. Okrem výroby je potrebné podporiť aj dopyt po vozidlách s elektrickým pohonom a rozvoj nabíjacej infraštruktúry. Ku koncu roka 2025 bolo na Slovensku približne 3 000 verejných nabíjacích bodov. Plán obnovy a odolnosti pritom počítal s vybudovaním ďalších 3 000, no zatiaľ nebol vybudovaný ani jeden. Aby sa tento cieľ podarilo splniť, bolo by potrebné do leta 2026 vybudovať rovnaký počet nabíjačiek, aký vznikol za poslednú dekádu. „Ak chceme vyrábať zelené vozidlá, musíme ich vedieť napájať zelenou a dostupnou energiou. Potrebujeme urýchliť transpozíciu európskej legislatívy, podporiť obnoviteľné zdroje energie pre priemysel a rozvíjať celý batériový hodnotový reťazec vrátane recyklácie,“ zdôrazňuje Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.

Konsolidácia nesmie dusiť ekonomiku

ZAP SR zároveň upozorňuje, že konsolidácia verejných financií je doteraz postavená
najmä na zvyšovaní daní a odvodov, čo spomaľuje ekonomiku a oslabuje konkurencieschopnosť krajiny. „Daňové zaťaženie už presiahlo maximum. Konsolidácia verejných financií bola doteraz postavená najmä na pleciach firiem a ľudí, čo sa prejavuje spomalením ekonomiky. Ak má Slovensko znovu rásť, bremeno sa musí presunú na štát
a jeho výdavky,“ uzatvára Alexander Matušek.

Registrácia automobilov

V roku 2025 sa na Slovensku zaregistrovalo 104 813 vozidiel, čo je medziročný pokles o -1,24 percenta. V kategórii nových osobných vozidiel M1 dosiahli registrácie počet 93 103 vozidiel, čím medziročne poklesli o -0,33 percent. Pokles tento krát zaznamenali aj ľahké úžitkové vozidlá, celkový počet vozidiel v kategórii N1 bol 8 415 (medziročný pokles bol -7,7 %). Kategória nákladných vozidiel (N2 a N3) skončila medziročne tiež s poklesom, s celkovým počtom 3 096 vozidiel. Pokles v registrácii zaznamenali aj autobusy kategórie M2 a M3, ktoré s celkovým počtom 199 vozidiel sa prepadli na najhoršie výsledky pre túto kategóriu od hypotekárnej krízy v roku 2008/2009.
V segmente osobných vozidiel dominovala nadpolovičným predajom kategória G1 -SUV (50 538 vozidiel, podiel 54,3%). Druhým najobľúbenejším segmentom osobných vozidiel na Slovensku sú kompaktné vozidlá segment C s počtom 19 007 vozidiel s medziročným poklesom takmer 1 300 vozidiel. Aj tretí najpopulárnejší segment B – malých vozidiel zaznamenal pokles o takmer 500 vozidiel a počet registrovaných vozidiel bol 10 778.
Pri individuálnom dovoze osobných vozidiel sa celkový počet klesol o viac ako 1 000 vozidiel. Čo je pri tomto trende potešujúce je, že súčasne poklesol počet vozidiel starších ako 10 rokov.
V druhu pohonu osobných vozidiel dominoval benzínový pohon, ktorý spolu s hybridnou technológiou znižovania emisií dosiahol podiel 77 %. Medziročne však jeho podiel zostal stabilný. Druhým najobľúbenejším palivom bola nafta s podielom 18,3 % ktorá si medziročne pohoršila o viac ako 2,5 %. Vozidlám ktoré dokážu jazdiť bez emisne (batériové) sa ušlo z koláča 4,7 %. Čistých batériových vozidiel bolo zaregistrovaných 4 377.

Článok na stiahnutie

Výrobcovia motocyklov podporia výstavu MOTOCYKEL 2026 v Bratislave

by | nov 15, 2025 | Novinky

Dovozcovia motocyklových značiek, ktorí sú združení v Divízii dovozcov pri Zväze automobilového priemyslu (ZAP SR), sa rozhodli zúčastniť na výstave MOTOCYKEL 2026, ktorá sa bude tradične konať na výstavisku INCHEBA Expo Bratislava v termíne 12. – 15. marca 2026.

Cieľom je prezentovať aktuálnu ponuku značiek v profesionálnom prostredí, ktoré zaručuje kvalitné zázemie, vysokú návštevnosť a dlhoročnú tradíciu.

Výstava MOTOCYKEL 2026 tak bude opäť miestom, kde sa stretnú všetky významné značky pôsobiace na slovenskom trhu, a návštevníci sa môžu tešiť na bohatý program, novinky sezóny a odborné poradenstvo.

Keď dáta zjednotia tím: Ako sa z miliardovej výzvy stal príbeh o spolupráci a inovácii

by | okt 21, 2025 | Technodat Slovakia, s.r.o

Každý veľký projekt má svoj zlomový moment.
V prípade modernizačného programu námorného bojového systému v hodnote viac než 2
miliardy dolárov to bol okamih, keď sa stovky inžinierov po celom svete ocitli v informačnom
chaose.
Dokumenty boli roztrúsené na rôznych serveroch, zmeny sa šírili pomaly a nikto si nebol istý,
ktorá verzia špecifikácie je tá správna. V tímoch rástla frustrácia a namiesto technických
riešení sa hľadali chyby v tabuľkách.
„Najťažšie je, keď máte šikovných ľudí, ale systém ich brzdí,“ hovorí Roman Lisičan, CEO
TECHNODAT Group. „Vtedy nestačí viac práce ani viac kontrol. Treba zmeniť spôsob, akým
spolupracujeme.“
Z chaosu do poriadku krok po kroku
Zlom nastal, keď sa tím rozhodol pre nový prístup, modelovo riadené systémové inžinierstvo
(MBSE) na platforme ENOVIA 3DEXPERIENCE.
Hoci ide o technické riešenie, jeho podstata spočívala v jednom cieli: zabezpečiť, aby všetky
tímy pracovali s jednotnými a spoľahlivými dátami.
Všetci členovia projektu získali prístup k aktuálnym informáciám, videli vzájomné súvislosti a
mohli reagovať na zmeny v reálnom čase.
Namiesto nekonečného kontrolovania verzií sa sústredili na hľadanie lepších riešení a
spoločný posun vpred.
Zmeny, ktoré kedysi trvali celé týždne, sa podarilo zvládnuť v priebehu niekoľkých hodín.
Dodávatelia z Európy, Ázie aj Ameriky spolupracovali v jednom prostredí, bezpečne,
prehľadne a s istotou, že všetci pracujú s tými istými údajmi.
Výsledky, ktoré priniesli zmenu
Osemnásť mesiacov po zavedení novej platformy sa vývoj zrýchlil o takmer 40 %,
prepracovanie kleslo o dve tretiny a projekt sa vrátil pod rozpočet o 23 miliónov dolárov.
Ešte dôležitejšie však bolo, že do tímov sa vrátila dôvera a energia.
Ľudia znovu cítili, že ich práca má zmysel a že všetko, čo vytvárajú, zapadá do väčšieho
celku.
Tento príbeh ukazuje, že aj tie najnáročnejšie projekty stoja na tom istom základe: na dôvere
medzi ľuďmi a na dátach, ktorým môžu veriť.
Keď sa tieto dva prvky spoja, aj miliardová výzva sa môže zmeniť na úspech, ktorý inšpiruje
celý priemysel.

Zdroj:
https://blog.3ds.com/brands/enovia/resilience-engineered-how-enovias-mbse-transformed-a-
2b-challenge-into-a-model-for-the-future/

{title}