Členská sekcia

Tlačová správa ZAP SR: Potrebujeme konštruktívny dialóg s vládou

od | jan 16, 2025 | Novinky, Tlačové správy

Tlačová správa
Bratislava
16.1.2025

 

V minulom roku sa vyrobilo podľa predbežných výsledkov na Slovensku  993 000 vozidiel, čo je v porovnaní s rokom predošlým pokles o takmer 87 000 vozidiel. Prognóza na aktuálny rok je pozitívna a očakáva sa, že v roku 2025 bude výroba opäť stúpať, počet vyrobených vozidiel dosiahne hranicu 1 150 000 kusov. Aj tieto informácie zazneli na Výročnej tlačovej konferencii Zväzu automobilového priemyslu SR.  Okrem aktuálnych štatistík sa počas stretnutia s médiami hovorilo aj o téme elektromobility v kontexte európskych či svetových trendov či o potrebe užšieho dialógu a konštruktívnej spolupráce s vládou SR v snahe udržania konkurencieschopnosti automobilového priemyslu na najbližšie roky.

Ekonomické výsledky

Slovensko naďalej zostáva svetovým lídrom vo výrobe vozidiel per capita, na 1000 obyvateľov sa u nás vyrobí 182 vozidiel. Automobilový priemysel, teda výroba automobilov a dielov, sa stále vysokým percentom podieľa na celkových tržbách v priemysle, za rok 2023 to bolo 49,5 percenta. Automobilový sektor zamestnáva priamo viac ako 165 000 ľudí, agregovaná zamestnanosť dosahuje 244 000. „K týmto výsledkom prispelo najmä to, že v minulosti sme boli pre investorov atraktívnou destináciou a dokázali sme ponúknuť najlepšie podmienky,“ hovorí Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

Zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR upozorňujú, že automobilový priemysel čelí nielen na Slovensku, ale aj v Európe viacerým problémom či výzvam. Na jednej strane sú to miliardové investície do elektromobility, na druhej strane je tu pokles výroby a registrácií automobilov kvôli klesajúcemu dopytu, hrozí zavedenie ciel zo strany USA a Číny, stále nedostatočne je vybudovaná nabíjacia infraštruktúra. V rámci EÚ neexistuje jednotná stratégia pre rozvoj priemyslu, zvyšuje sa inflácia a náklady na jej kompenzáciu, ceny energií pre priemysel sú vysoké, sebestačnosť v oblasti surovín a polovodičov je nedostatočná.  „Všetky tieto faktory negatívne ovplyvňujú aj konkurencieschopnosť a rozvoj nášho priemyslu, vrátane automobilového. O to viac potrebujeme konštruktívny dialóg s vládou a riešenie našich požiadaviek.“

Potreba konštruktívneho dialógu

Pre udržanie transformácie výroby na elektromobilitu je nevyhnutné vytvoriť  zo strany štátu rámcové podmienky pre investorov, s jasnou a stabilnou zahraničnopolitickou orientáciou, s ohľadom na to, že za uplynulých 15 rokov až 93 percent investícií pochádzalo z krajín EÚ, UK a USA. Druhou prioritou je potreba zabránenia ďalšieho rastu nákladov na výrobu, už začiatkom roka 2024 sa zvýšili zdravotné odvody pre zamestnávateľov ako aj daň z nehnuteľností, pretrváva vysoká inflácia a  vysoké ceny energií pre priemysel. Problémom aj naďalej zostáva nedostatok  kvalifikovanej pracovnej sily, domácej aj zahraničnej. Slovensko stále zaostáva za vyspelými

krajinami aj v oblasti environmentálnej udržateľnosti. ZAP SR oceňuje, že vláda čiastočne reflektovala niektoré komunikované priority, ako je napríklad zjednodušenie vstupu cudzincov na pracovný trh, zefektívnenie povoľovacích procesov EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce, nevyhnutnosť rekvalifikácie zamestnancov a absolventov. „Aj napriek tomu väčšina požiadaviek zostala bez odpovede zo strany vlády, pracovné skupiny sú bez relevantných výsledkov,“ hovorí Alexander Matušek. Namiesto systematického dialógu prišla konsolidácia, schválená bez diskusie a bez zohľadnenia sociálneho dialógu. Okrem iného priniesla transakčnú daň, zvýšenie korporátnej dane na 24 percent, DPH na 23 percent. Zvýšenie maximálneho stropu pre sociálne odvody spôsobilo, že najlepšie platení zamestnanci dostávajú výrazne nižšiu čistú mzdu ako napríklad v Česku a zamestnávatelia za nich platia výrazne viac. O tieto pracovné pozície môžeme začať prichádzať a nové nemusia vôbec vznikať. Pripravujeme sa tak o najlepšie talenty. „Potrebujeme naštartovať dialóg s vládou a začať veľmi vážne hľadať riešenia v rámci priorít automobilového priemyslu, keďže vo všetkých spomínaných oblastiach sme v porovnaní so susednými krajinami najmenej atraktívni.“

Podpora elektromobility

Slovensko stále zaostáva v rozvoji elektromobility. Patríme medzi päť najhorších krajín v registrácii BEV (batériové elektrické vozidlo) a PHEV (plug-in hybridné vozidlo) za rok 2024. Pri BEV je podiel registrácií 2,5 percenta, pri BHEV 2,4 percenta. Stále nedostatočný je aj počet  nabíjacích bodov. V roku 2024 ich počet dosiahol 2 223, v porovnaní s rokom 2023 je to nárast o 22,9 percenta.  Budovanie nabíjacích staníc u nás nie je lukratívne, dôvodom je ich nízka vyťaženosť. Na Slovensku sa elektrické vozidlá nepredávajú, aj napriek tomu vláda  nezvažuje ich podporu, práve naopak, prostriedky  z výziev a fondov určených na podporu elektromobility je zložité čerpať a podmienky sa stále menia. „Pre krajinu, ktorá je na prvom mieste v počte vyrobených áut, je posledné miesto v registráciách automobilov s najnovšími technológiami nedôstojné.“ Slovenská ekonomika potrebuje pozitívny impulz na zvrátenie negatívneho trendu, rovnako aj automobilový priemysel, nakoľko výroba a registrácia zaznamenávajú pokles v celej Európe. „Je nevyhnutné vytvoriť zo Slovenska atraktívnu destináciu pre investície  a talenty zo zahraničia. Nadnárodné korporácie budú totiž v najbližších mesiacoch a rokoch robiť rozhodnutia, aké sme doteraz nevideli. Je potrebné okamžite začať do zahraničia vysielať pozitívne signály,“ dodáva Alexander Matušek.

Registrácia vozidiel

V roku 2024 sa na Slovensku zaregistrovalo 106 134 vozidiel, čo je medziročný nárast o 4,2 percenta. Podstatná je však skutočnosť, že do konca tretieho kvartálu 2024 bol celkový trh v medziročnom porovnaní nižší. Záver roku potiahol najmä predaj a registrácie osobných vozidiel, kde nárast sadzby DPH na 23 percent od januára 2025 zvýšil záujem fyzických osôb o kúpu osobného vozidla. Podiel nákupu osobných vozidiel fyzickými osobami sa zvýšil z 28 na takmer 33 percent.

V kategórii nových osobných vozidiel M1 dosiahli registrácie počet 93 409 vozidiel a medziročne vzrástli o 6,1 percenta. Posledný kvartál 2024 v predaji osobných vozidiel bol druhým najlepším štvrtým kvartálom v ére samostatnej Slovenskej republiky. Lepší výsledok sme v registráciách osobných vozidiel dosiahli iba v roku 1996.

V roku 2024 sme zaznamenali vyrovnaný trh v kategórii ľahké úžitkové vozidlá, celkový počet vozidiel v kategórii N1 bol 9 061 (medziročná zmena -0,51percent). Kategória nákladných vozidiel

(N2 a N3) skončila s medziročným poklesom -13,37 percent, s celkovým počtom 3 412 vozidiel. O viac ako 68 percent poklesla registrácia autobusov kategórie M2 a M3, s celkovým počtom 252 vozidiel. Oba segmenty sú silne ovplyvnené verejným záujmom a zdrojmi. V segmente osobných vozidiel dominuje predaj segmentu SUV (48,618 vozidiel, podiel 52,02 percent).

Druhým najobľúbenejším segmentom osobných vozidiel na Slovensku sú kompaktné vozidlá (C) s počtom 20 273 vozidiel. Záujem o segment malých vozidiel (B) v roku 2024 mierne narástol o 398 vozidiel a celkový počet registrovaných vozidiel bol 11 343.

Pri individuálnom dovoze osobných vozidiel sa celkový počet medziročne zvýšil o 1 087 vozidiel, ale súčasne poklesol podiel individuálne privážaných vozidiel na celkovom počte prvo-registrovaných vozidiel na Slovensku. Napriek miernemu nárastu jazdených vozidiel je potešujúce, že záujem o vozidlá staršie viac ako 10 rokov medziročne klesol o 1595 vozidiel. Čo sa týka druhu pohonu osobných vozidiel, tu dominoval benzínový pohon, ktorý spolu s hybridnou a plug-in hybridnou technológiou znižovania emisií dosiahol podiel 76,9 percent. Druhým najobľúbenejším palivom bola nafta.

Vozidlám, ktoré dokážu jazdiť bezemisne (batériové a plug-in hybridné vozidlá) sa ušlo z koláča 4,79 percent. Čistých batériových vozidiel bolo zaregistrovaných 2 227 s podielom 2,38 percent, čo je žiaľ oproti minulému roku pokles o 0,28 percent. Výsledok umiestnil Slovensko na poslednú priečku spomedzi všetkých európskych krajín.

„Na stoloch ministerstiev ležia nečerpané a už aj nevyčerpateľné zdroje, či už z plánu obnovy a odolnosti alebo zo štrukturálnych fondov EÚ. Vláda zasadá ku krízovému čerpaniu plánu obnovy, otvorene hovorí o tom, že niektoré míľniky nie je možné splniť. Je nepochopiteľné, ak vláda  nemá záujem o podanú ruku. Európska komisia schválila schému podpory nákupu nízko a bezemisných vozidiel (batériové a plug-in hybridné). Začnime motivovať trh a znížme emisie z dopravy na Slovensku,“ poznamenal k poslednému miestu Slovenska v registráciách elektrických vozidiel v EÚ výkonný viceprezident ZAP SR Pavol Prepiak.

Príloha na stiahnutie

Nedostatok kvalifikovaných ľudí v priemysle je dlhodobý problém Slovenska. Bez systémových zmien v školstve, na trhu práce a cudzincov ho nevyriešime

od | dec 2, 2024 | Ľudské zdroje, Novinky

Situácia na slovenskom trhu práce sa dlhodobo nemení – charakterizuje ho trvalý kvalitatívny aj kvantitatívny nedostatok pracovnej sily. Kvantitatívne požiadavky musíme riešiť dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Stále existuje veľká priepasť medzi tým, aké sú požiadavky na absolventov v priemysle, hlavne v oblasti technických odvetví, a tým, ako pripravuje absolventov sektor školstva. Táto problematika sa rieši v rámci Aliancie sektorových rád, ktorá sa snaží zadefinovať zmeny na trhu práce a nastavovať adekvátne vzdelávanie. Je to však beh na dlhú trať, ktorého výsledky budú viditeľné až o niekoľko rokov. Žiaľ, nedostatok technicky vzdelaných pracovníkov pociťujeme už roky. V praxi to znamená, že záťaž v oblasti zvyšovania alebo rozširovania kvalifikácie spočíva na zamestnávateľoch. Musia tak investovať prostriedky do vzdelávania  existujúcich alebo novoprijímaných zamestnancov. Hoci sa pripravujú zmeny v reštrukturalizácií stredného školstva a prijal sa dôležitý zákon o celoživotnom vzdelávaní, nie je predpoklad, že to pomôže výrazne zvýšiť počet technicky spôsobilých  pracovníkov v horizonte štyroch rokov v porovnaní so súčasnosťou. Príčinou je, že zriaďovatelia v oblasti školstva či už na úrovni krajov alebo štátu nedostatočne reflektujú očakávania na trhu práce. Je to začarovaný kruh, v ktorom sa hýbeme už desaťročia. Ďalším problémom, s ktorým bojujeme, je odchod talentov do zahraničia. Či už hovoríme o študentoch, alebo o vysokokvalifikovaných pracovníkoch. Dôvody sú zrejmé: nízka kvalita školstva, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ale aj celková situácia v našej krajine.

Dovoz pracovnej sily zo zahraničia.

Iniciatíva  na riešenie zamestnávania cudzincov vyšla zo ZAP SR a čiastočné zmeny sa nám podarilo presadiť v spolupráci s APZD. Dňa 15. júla 2024 nadobudla účinnosť významná novela slovenskej legislatívy, ktorá upravuje pobyt a zamestnávanie cudzincov.

Cieľom zmien je  prilákať na Slovensko zahraničné talenty, znížiť administratívnu záťaž cudzineckej polície a pomôcť zamestnávateľom riešiť dlhotrvajúci nedostatok pracovnej sily. Jednou z najdôležitejších zmien je nový proces podávania žiadostí o prechodný pobyt na účel zamestnania.

Ministerstvo zahraničných vecí našlo spôsob, ako v krajinách, ktorých sa dotýka vydávanie víz,  posilniť výkonný aparát, aby stihli spracovať väčšie množstvo žiadostí. Procesne a technicky je zamestnávanie cudzincov dobre nastavené,  ale kapacity ministerstva vnútra, konkrétne cudzineckej polície ostali nezmenené, alebo sa dokonca aj znížili. Časť procesu sme zdynamizovali, ale úzkym miestom zostáva cudzinecká polícia.

Integrácia cudzincov je dôležitou úlohou pre celú spoločnosť.

Najbližším dvadsať rokov nemôžeme očakávať zmeny na slovenskom trhu práce, dôvodom je demografia: rodí sa stále menej detí a naopak, viac ľudí prestáva byť ekonomicky činnými a populácia starne. Ak úroveň ekonomiky ostane na porovnateľnej úrovni ako je dnes, bez pracovníkov zo zahraničia sa nezaobídeme. Zahraniční pracovníci budú potrební takmer v každom odvetví: od zdravotníctva, cez sociálne služby, dopravu až po priemysel. V súčasnosti to riešime z krátkodobého hľadiska – cudzinci k nám prichádzajú pracovať na jeden-dva roky, rýchlo odchádzajú, čo je nežiadúci jav, lebo ich obrat je veľmi veľký. Ideálne by bolo, aby u nás našli také zázemie, že tu ostanú natrvalo aj so svojimi rodinami. Sú niektoré skupiny, ktoré sa tu už domestikovali. Príkladom sú napríklad Srbi, ktorí patrili k prvým zahraničným pracovníkom, prichádzajúcimi za prácou na Slovensko. Dnes tu už máme veľké množstvo ľudí z mimoeurópskych krajín, ktorí sa tu potrebujú etablovať: potrebujú niekde bývať, naučiť sa jazyk, potrebujú pochopiť našu mentalitu. Nie je ideálne, ak žijú tak, že po práci sa odídu vyspať na ubytovňu a výplatu pošlú domov, alebo si ju odložia. Ak sa nám nepodarí pohnúť s tým, aby tu tí ľudia aj ostali, bude to našou slabou stránkou. Žiaľ, na Slovensku sme neboli pripravení na odlišné kultúry.  Je dôležité, aby sme si obojstranne snažili nájsť si k sebe cestu a naučili sa navzájom chápať naše kultúrne, náboženské a spoločenské odlišnosti.

Čo dodať na záver? Zväz automobilového priemyslu dlhodobo presadzuje systémové zmeny v oblasti vzdelávania, trhu práce a  funkčného mechanizmu získavania a integrácie zahraničnej pracovnej sily. ZAP SR pozná súčasné aj budúce potreby trhu práce, ale bez dlhodobých, strategických riešení na strane štátu sa situácia nezmení. 

Tlačová správa – CEE Automotive Supply Chain 2024

od | nov 21, 2024 | Novinky, Tlačové správy, ZAP SR

Tlačová správa
Žilina/Bratislava
13.-14. november 2024
CEE AUTOMOTIVE SUPPLY CHAIN 2024:

Európsky automobilový priemysel na križovatke: Je čas konať, zabrániť pokutám a obmedziť regulácie.

Úvodný deň 7. ročníka najväčšieho stredoeurópskeho podujatia CEE Automotive Supply Chain sa niesol v znamení prednášok a panelových diskusií odborníkov zo Slovenska, Česka a Európy. Jednoznačne sa zhodli, že cestou z aktuálnej krízy európskeho automobilového priemyslu je realistické zhodnotenie aktuálnej situácie, zrušenie pokút, úprava regulačného rámca a dôsledné napĺňanie opatrení z Akčného plánu automobilového priemyslu.

Podujatie, organizované Zväzom automobilového priemyslu SR a Sdružením automobilového průmyslu AutoSAP, privítalo viac ako 300 účastníkov z 12 krajín. Moderátorom diskusií bol skúsený Ivan Hodáč, bývalý generálny sekretár Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA). Za organizátorov hostí privítali Alexander Matušek, prezident ZAP SR, a Petr Novák, člen predstavenstva AutoSAP.

 

Kríza aj príležitosti

Alexander Matušek vo svojom príhovore zdôraznil, že pokles výroby a predaja automobilov v Európe o približne 2 milióny vozidiel oproti predkovidovej úrovni spolu s geopolitickými výzvami a čínskou konkurenciou predstavuje pre európske automobilky vážnu výzvu. Na Slovensku je situácia stabilná – automobilky majú na nasledujúce tri roky zabezpečenú produkciu, no na udržanie konkurencieschopnosti potrebujú nové produkty. Zväz automobilového priemyslu preto presadzuje tri kľúčové priority:

  • zníženie výrobných nákladov,
  • zabezpečenie dostatku kvalifikovaných pracovníkov,
  • podporu environmentálnej udržateľnosti výroby.

Petr Novák z českého AutoSAP varoval pred hrozbou pokút za nesplnenie emisných cieľov CO2, ktoré by mohli dosiahnuť až 15 miliárd eur. Poukázal aj na geopolitické riziká a legislatívne výzvy, ale zároveň vyzdvihol rekordný rast českej výroby, ktorá by mala v roku 2024 dosiahnúť 1,4 milióna vozidiel. “Tieto čísla robia z Českej republiky „európsku výnimku“, uviedol.

 

Geopolitika a Akčný plán pre automobilový priemysel

 

Diskusia o geopolitických a európskych súvislostiach zdôraznila potrebu podporovať konkurencieschopnosť Európy. Dita Charanzová a Ivan Štefanec, bývalí europoslanci, ocenili prístup Európskej komisie a

Parlamentu, ktorí otvorili diskusiu o udržateľnosti európskeho priemyslu.

Generálna sekretárka ACEA, Sigrid de Vries, uviedla, že automobilový priemysel je pripravený na bezemisnú budúcnosť, no masovému rozšíreniu elektromobility bráni nedostatočný dopyt, chýbajúca infraštruktúra a zložitá regulácia. Poukázala na nízky podiel elektromobilov v rámci Európy, ktorý aktuálne dosahuje len 10 %, pričom pôvodný odhad bol na úrovni 20 – 25 % do roku 2025.

Riešenie vidí v realistickom zhodnotení aktuálnej situácie a v úprave regulačných rámcov, spolu s akcieschopným plnením Akčného plánu pre automobilový priemysel.

Výzvy pre dodávateľov

 
Panelová diskusia s názvom „Výzvy a príležitosti pre dodávateľov Tier 1“ sa zamerala na transformáciu dodávateľského reťazca v kontexte elektromobility a ekologických požiadaviek. Predstavitelia spoločností ADIENT Dušan Valient, MIBA SINTER Slovakia Vladimír Toman, Petr Novák z JTEKT a Lukáš Rosůlek zo Schaeffler Czech Republic sa zhodli na tom, že konkurencia, najmä z Číny, prináša výzvy, ale aj príležitosti na inovácie. Flexibilita a pragmatický prístup budú kľúčom k úspechu, pričom nevylučujú ani spoluprácu s čínskymi partnermi.

 

Slovenské automobilky: Plány a vízie

Roman Kraľovanský z KIA Slovakia predstavil plán na zníženie emisií CO2 na 93 g/km do roku 2025
a prezradil aj, že prvé, cenovo dostupné batériové elektrické auto predstaví závod v roku 2026. Zástupca
Jaguar Land Rover Martin Štefanovič hovoril o stratégii na zlepšenie kvalitatívnych štandardov a lokalizáciu
dodávateľských reťazcov v strednej Európe. Veronika Fečová z VOLVO odprezentovala vysoké štandardy udržateľnosti novovznikajúceho košického závodu, ktorý sa sústredí nielen na klimatickú neutralitu a cirkulárnu ekonomiku, ale má aj ambíciu 50%-tného zastúpenia žien medzi zamestnancami.

B2B stretnutia

 

Druhý deň podujatia patril 435 B2B stretnutiam, ktoré potvrdili význam CEE Automotive Supply Chain ako
platformy na budovanie obchodných vzťahov a spolupráce v automobilovom priemysle.
Podujatie CEE Automotive Supply Chain, konané v dňoch 13. – 14. novembra 2024, opäť dokázalo, že spája odborníkov a formuje budúcnosť automobilového priemyslu v regióne.

Kontakt pre novinárov, vrátane fotografií v tlačovej kvalite:

Viktor Marušák, generálny sekretár ZAP SR
Tel.: +421 904 663 262

 

Fotogaléria z podujatia

Príloha na stiahnutie

DOKÁŽEME UDRŽAŤ KROK SO SVETOM?

od | okt 28, 2024 | Novinky

To, čo potrebujeme pre rozvoj podnikania na Slovensku, je predvídateľné a konkurencieschopné ekonomické prostredie. V rebríčku strategických cieľov ZAP SR  je zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej udržateľnosti na prvom mieste. Prostredníctvom komisie finančnej legislatívy presadzujeme, aby boli  zákony s ekonomickými dopadmi prijímané vždy s účinnosťou od začiatku kalendárneho roka, dodržiaval sa legislatívny proces s prerokovaním návrhov v HSR a odstránilo sa skrátené legislatívne konanie.

Vláda pripravila už druhú konsolidácia, a žiaľ, opakovane bez diskusie. Namietame a nesúhlasíme s tým, že takéto dôležité zákony pre podnikateľov sa prijímajú v zrýchlenom legislatívnom procese bez riadneho pripomienkového konania. Nedá sa potom čudovať, že zákony sa musia opakovane opravovať, a to práve z dôvodu, že neboli predmetom pripomienkovania. 

Sme po I. konsolidácii súčasnej vlády, kedy sa zamestnávateľom zvýšili zdravotné odvody, zamestnancom sa znížili ich budúce dôchodky, finančný sektor platí osobitný odvod a boli zvýšené všetky správne poplatky za služby štátu.  

Po konsolidácii, zameranej výlučne na príjmy, sme očakávali konečne aj konsolidáciu na strane výdavkov štátu. Bez konsolidácie výdavkov je financovanie nášho štátu dlhodobo neudržateľné. Z celkového počtu zamestnancov cca 2,6 mil. pracuje vo verejnej správe až 440 tisíc zamestnancov a ich priemerný  plat je už  o 500,- EUR vyšší ako plat v priemysle. Zároveň je na Slovensku už viac ako 1,2 mil. dôchodcov. Už z toho je zrejmé, že bez systémových reforiem na strane výdavkov štátu je financovanie štátu neudržateľné.  

Rozumieme tomu, že vláda zvýšila nepriame dane, najmä DPH. Naše odporúčanie je, aby takéto opatrenie bolo dočasné, na nevyhnutné obdobie ozdravenia verejných financií a aby sa následne DPH vrátila na pôvodnú nižšiu výšku. Zároveň ale navrhujeme a očakávame pri zvýšení nepriamych daní, aby sa postupne znížili priame dane pre zamestnancov. Na Slovensku máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce pri porovnaní so susednými štátni a porovnateľnými štátmi EÚ. Napr. podľa metodiky OECD je naše daňovo-odvodové zaťaženie vo výške 41,6 %, pričom priemer OECD je 34,8 %. Už dnes máme na Slovensku vysoké priame dane resp. daňovo-odvodové zaťaženie a zároveň sa zásadne až o 3 percentuálne body zvyšuje DPH. Slovensko tak bude patriť medzi krajiny s najvyššími daňami.  ZAP SR už dlhodobo presadzuje, aby sa znižovala cena práce a daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca, ktoré sa týka dopravy do zamestnania, ubytovania, podnikového stravovania a tzv. 13. a 14. platov, chceme oddeliť naviazanie príplatkov za nočnú alebo víkendovú prácu od minimálnej mzdy.

 

Teší nás, že v rámci  Zákona o dani z príjmov boli schválené i dve zmeny, ktoré sme navrhovali. Splnil sa tak jeden z cieľov  Akčného plánu pre elektromobilitu, a tým je znížená daň z nepeňažného príjmu z hodnoty vozidla pre zamestnanca z 1 % na 0,5 % pre zamestnanca, ktorý užíva elektrické vozidlo, alebo plug-in hybridné vozidlo.

Konkrétne príklady zmeny dane z nepeňažného príjmu:

Porovnanie 4-ročného používania benzínového alebo naftového vozidla s obstarávacou cenou 40 tisíc EUR na súkromné účely s 4-ročným používaním plug-in hybridu alebo elektromobilu s rovnakou obstarávacou cenou:

Toto schválené opatrenie je po dlhej dobe konečne prvým reálnym motivačným opatrením na podporu dekarbonizácie dopravy. Navonok to síce vyzerá ako málo významná zmena, ale práve takéto opatrenie pomohlo v štátoch na západ od nás výrazne zvýšiť počet bezemisných vozidiel. 

Druhé opatrenie, ktoré sme navrhovali, je predĺženie účinnosti ustanovení o superodpočte na investície do Priemyslu 4.0 na jeden ďalší rok. Toto opatrenie pomôže investíciám v rámci automotive sektoru.   

 

Naopak, k ďalším negatívnym zmenám môžeme zaradiť aj  zvýšenie dane  z príjmu pre právnické osoby ako i vyššie mýto, čo všetko znamená vyššie náklady a menej zdrojov na investície. Za najhoršie opatrenie však považujeme Zákon o dani z finančných transakcií. Takúto daň nemá žiadny štát v eurozóne. V rámci EÚ má takúto daň len Maďarsko a vo svete niekoľko štátov v Južnej Amerike. Transakčnou daňou sa zaťaží každá debetná transakcia podnikateľa, čo v prípade výrobných podnikov znamená nabaľovanie tejto dane pri každej časti výrobného procesu. Problémom tejto dane je to, že nezaťažuje žiadnu aktivitu ani nejde o žiadny výnos. Bankové transakcie sú nevyhnutnou podmienkou fungovania výroby a všeobecne ekonomiky. Obávame sa i prípadného poklesu investícií na Slovensku. Naviac nemáme žiadnu skúsenosť s takouto daňou a je zarážajúce, že i tento zákon nebol predmetom pripomienkového konania. Práve preto sa aktuálne pripravuje novela už schváleného zákona a predložili sme viacero pripomienok, napr. aby sa takáto daň neplatila za zasielanie miezd zamestnancom.

Celkovo sa dá očakávať, že najmä zvýšená DPH a transakčná daň ale i vyššie mýto a vyššia daň z príjmu sa spoločne prejavia vysokým tlakom na zvyšovanie cien všetkých tovarov a služieb, čomu sa nedá ani vyhnúť a preto sa dá v budúcom roku očakávať i vyššia inflácia. Podobná prognóza je i obsiahnutá v návrhu štátneho rozpočtu. 

Ani táto konsolidácia nemá byť podľa vlády posledná a už budúci rok sa bude pripravovať ďalšia. Veríme, že budeme o jej podobe diskutovať a bude predložená do pripomienkového konania. 

 

Pripravil Richard Hollý, predseda komisie finančného práva

{title}