Členská sekcia

Bezpečnosť v automotive sa posunula od stráženia majetku k budovaniu odolnosti

by | júl 6, 2026 | Novinky, ZAP SR

Rozhovor s Michalom Melichom, predsedom Komisie pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR a Head of Group Security Slovakia vo Volkswagen SlovakiaAutomobilový priemysel dnes čelí oveľa komplexnejším výzvam než len ochrane výrobných hál a majetku. Pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza či kybernetické útoky ukázali, že kľúčovou témou sa stáva odolnosť podnikov voči nepredvídateľným udalostiam. O tom, ako sa mení pohľad na bezpečnosť v automotive a akú úlohu v tom zohráva Komisia pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR, sme sa rozprávali s jej predsedom Michalom Melichom.

Čo si dnes predstaviť pod pojmom bezpečnosť v priemyselnom podniku?
Bezpečnosť v automotive už dávno neznamená len fyzickú ochranu objektov. Dnes zahŕňa krízové riadenie, civilnú ochranu, požiarnu bezpečnosť, BOZP, compliance, ale aj hybridné hrozby, geopolitické riziká či kybernetickú bezpečnosť.
„Keď som nastupoval do Volkswagenu, dôraz bol najmä na fyzickú bezpečnosť. S trochou nadsádzky sa dalo povedať, že sme strážili, aby sa nekradli rolky toaletného papiera. Dnes chránime samotnú schopnosť firmy fungovať,“ hovorí Melich. Posledných päť rokov prinieslo sériu kríz, ktoré zásadne zmenili priority podnikov. Pandémia odhalila slabiny v pripravenosti štátu na potreby veľkých zamestnávateľov, polovodičová kríza preverila dodávateľské reťazce a vojna na Ukrajine otvorila nové bezpečnostné otázky.

Zrod komisie počas obdobia kríz
Odborníci na bezpečnosť z veľkých automobilových spoločností spolupracovali už dávnejšie. Práve skúsenosti z posledných rokov však ukázali potrebu vytvoriť silnú platformu, ktorá by dokázala presadzovať potrebné legislatívne zmeny.
„Mnohé zákony a vykonávacie predpisy v oblasti bezpečnosti vznikli pred viac ako dvadsiatimi rokmi a nereflektujú dnešnú realitu. Hľadali sme organizáciu, ktorá by mala dostatočný výtlak na presadzovanie zmien. ZAP SR bol prirodzenou voľbou.“
Spolu s Romanom Smehylom z Jaguar Land Rover preto iniciovali vznik Komisie pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR. Jej členovia dnes nielen vstupujú do legislatívnych procesov, ale zároveň si vymieňajú skúsenosti z praxe a pomáhajú ostatným členom zväzu riešiť bezpečnostné otázky.

Požiar nie je koniec problému

Jednou z oblasti, kde sa najlepšie ukazuje rozdiel medzi bežným a priemyselným prostredím, je požiarna bezpečnosť. „Hasiči požiar uhasia a odchádzajú. My však musíme riešiť všetko, čo zostane po ňom.“ Podniky musia vedieť vyhodnotiť kontamináciu vody, pôdy či ovzdušia, posúdiť zdravotné riziká pre zamestnancov a zabezpečiť dekontamináciu priestorov. Kľúčovú úlohu preto zohráva business continuity management – systém, ktorý umožňuje čo najrýchlejší návrat výroby do normálneho režimu.

Legislatíva ako jedna z hlavných priorít

Veľká časť práce komisie sa sústreďuje na pripomienkovanie pripravovanej legislatívy.

Aktuálne sa venuje napríklad novele zákona o požiarnej ochrane a súvisiacim vyhláškam. Cieľom je zachovať vysokú úroveň bezpečnosti, no zároveň znižovať zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž podnikov. Komisia sa zapája aj do prípravy nového zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a ďalších predpisov, ktoré ovplyvňujú fungovanie priemyselných podnikov. Spolupráca s univerzitami aj záchrannými zložkami

Významnou súčasťou činnosti komisie je spolupráca s akademickou sférou. Členovia komisie spolupracujú s odborníkmi zo Žilinskej univerzity či Slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú vedecky analyzovať nové technologické riziká, najmä v oblasti elektromobility. Pravidelne sa zúčastňujú aj testov a skúšok požiarnej bezpečnosti. Jednou z nich sú experimenty s termickou deštrukciou batérií elektromobilov, počas ktorých odborníci analyzujú vznikajúce splodiny a ich vplyv na okolie. „Takéto skúšky poskytujú dáta, ktoré následne slúžia ako podklad pre tvorbu novej legislatívy. Výsledky doteraz potvrdzujú, že elektromobilita je bezpečná.“

Od bezpečnosti k odolnosti

Podľa Michala Melicha sa dnes čoraz viac hovorí o odolnosti – resilience. „Miera bezpečnosti sa dnes meria mierou odolnosti spoločnosti voči očakávaným aj neočakávaným udalostiam.“ Pandémia, nedostatok polovodičov, vojna, energetická kríza či kybernetické útoky ukázali, že nie je možné predvídať každú hrozbu. Firmy však môžu budovať procesy, ktoré im umožnia reagovať rýchlo a efektívne. Práve preto sa bezpečnostné tímy zameriavajú na prípravu krízových plánov, scenárov a pravidelných cvičení.

Pripravenosť vytvára psychickú odolnosť

Vo Volkswagen Slovakia absolvoval minulý rok kompletný manažment školenia zamerané na krízové riadenie. Súčasťou boli simulácie evakuácií, povodňových situácií či kybernetických útokov. „Psychická odolnosť vyplýva z pripravenosti. Ľudia musia mať možnosť krízové situácie trénovať ešte skôr, ako nastanú.“ Práve preto komisia podporuje užšiu spoluprácu medzi podnikmi, štátnou správou, záchrannými zložkami a akademickou obcou.

Spoločným cieľom je vyššia odolnosť

Hoci ide o jednu z najmladších komisií ZAP SR, jej členovia už dnes aktívne vstupujú do tvorby legislatívy, podporujú výmenu skúseností medzi firmami a prepájajú priemysel s odbornou verejnosťou. „Naším cieľom je pomáhať vytvárať prostredie, v ktorom budú slovenské podniky čo najodolnejšie voči všetkým vonkajším vplyvom. Práve odolnosť je dnes základom bezpečnosti.“

Tlačová správa z konferencie Newmatec 2026

by | máj 29, 2026 | Tlačové správy

Tlačová správa
Tále/Bratislava
29 mája 2026
NEWMATEC 2026:

Budúcnosť automobilového priemyslu bude v čase geopolitického napätia, meniacich sa globálnych dodávateľských reťazcov a rastúceho vplyvu Číny a USA  závisieť od schopnosti Európy reagovať flexibilne, realisticky a konkurencieschopne.

Európsky automobilový priemysel vstupuje do obdobia, v ktorom bude rozhodovať nielen technologická

transformácia, ale aj schopnosť obstáť v globálnej konkurencii. „Ak chce Európa zostať priemyselnou veľmocou, musí popri klimatických cieľoch rovnako dôsledne riešiť  aj konkurencieschopnosť svojich firiem,“ aj tieto témy otvoril vo svojom úvodnom príhovore prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky Alexander Matušek na jubilejnom 10. ročníku konferencie NEWMATEC 2026.

Podujatie, ktoré každoročne organizuje Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP), sa konalo 26. – 27. mája  2026 v hoteli Partizán na Táloch.

Vo svojom vystúpení Alexander Matušek upozornil, že automotive sektor čelí súbehu viacerých výziev – od geopolitického napätia a rastúcej konkurencie čínskych výrobcov až po tlak regulácií a oslabené podnikateľské prostredie. Predaje automobilov na  európskom trhu klesli o 2,5  až 3  milióny vozidiel oproti obdobiu pred pandémiou, pričom boj o zákazníka sa výrazne zintenzívňuje.

 

 

Riešenia na európskej úrovni musia vychádzať z realistického hodnotenia aktuálnej situácie, automobilový priemysel volá po zjednodušení  a flexibilite regulácií, vyžaduje  pragmatickú transformáciu a posilnenie  konkurencieschopnosti.

Zástupcovia priemyslu, štátnej správy a expertnej obce sa v rámci diskusií  venovaných budúcnosti automobilového priemyslu zhodli, že Európa stojí na kritickej križovatke. Súčasnú geopolitickú situáciu a jej vplyv zhrnul  český europoslanec Ondřej Krutílek, ktorý pomenoval aktuálne hrozby: Európa vstúpila do éry deglobalizácie a rastúcej geopolitickej rivality, ktorá zásadne mení fungovanie medzinárodného obchodu aj priemyselných reťazcov.

Vo svojom vystúpení zároveň pripomenul, že Európa má stále silné priemyselné know-how, kvalitný výskum aj technologický potenciál. Ako pozitívne signály označil iniciatívy zamerané na podporu konkurencieschopnosti, priemyslu a inovácií vrátane Clean Industrial Deal, Automotive omnibus  či opatrenia na zjednodušenie pravidiel pre firmy a startupy.

Na jeho vystúpenie nadväzovala panelová diskusia o konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu. Európsky pohľad zastupoval Juraj Nociar, veľvyslanec SR pri Európskej únii, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vladimír Šimoňák prezentoval pozície slovenskej vlády a za biznis vystúpili prezident ZAP SR Alexander Matušek a ekonomický analytik Tatrabanky Juraj Valachy.

V debate rezonovala potreba realistickej a technologicky neutrálnej transformácie. Hoci cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 a rozvoj elektromobility nikto nespochybňuje, viacerí rečníci upozornili, že tempo a spôsob regulácie musia reflektovať reálne možnosti priemyslu, trhu aj zákazníkov. Kriticky zaznelo najmä to, že Európa nastavila ambiciózne regulačné ciele bez dostatočného zabezpečenia výrobných kapacít, batériových technológií a podpory dopytu po elektromobiloch.

Prezident ZAP SR Alexander Matušek opätovne poukázal na problémy, ktorým čelí Slovensko: vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, transakčná daň, odliv  talentov zo Slovenska. Apeloval, že bez podpory rastu, inovácií a kvalifikovanej pracovnej sily nebude možné udržať dlhodobú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Účastníci diskusie sa zhodli, že nevyhnutným predpokladom európskej konkurencieschopnosti je aj vytvorenie jednotného kapitálového trhu.

Panelová diskusia zástupcov OEM a Tier 1 dodávateľov sa niesla v znamení hľadania odpovedí na globálne zmeny v automobilovom priemysle. Automobilky zastupovali Wolfram Kirchert, zo spoločnosti  Volkswagen Slovakia a Juraj Sabo z Volvo Car Košice, za stranu dodávateľov vystúpili Kai Lücke zo ZF Friedrichshafen  a Miroslav Janota zo Schaeffler. Diskutujúci sa zhodli, že éra jedného globálneho produktu pre všetky trhy sa končí. Automobilky dnes podľa nich musia prispôsobovať produkty jednotlivým regiónom a budovať lokálne výrobné aj dodávateľské reťazce.

Silnou témou diskusie bola stratégia „Made in Europe“ a otázka, ako má  automobilový priemysel čeliť rastúcej agresívnej konkurencii z Číny. Hoci sa názory jednotlivých účastníkov líšili, zhodli sa v tom, že Európa potrebuje vytvárať férové podmienky pre výrobcov a podporovať lokálnu výrobu, inovácie a vývoj. Zároveň však zaznelo aj veľké upozornenie: ak sa „Made in Europe“ nastaví príliš protekcionisticky alebo príliš draho, môže to znížiť konkurencieschopnosť európskych áut a zvýšiť tlak na ceny. Preto sa dnes hľadá balans medzi ochranou európskeho priemyslu a otvoreným trhom, aby prílišná regulácia alebo rigidné pravidlá európsky priemysel neoslabili.

Čína už dnes nie je iba najväčším trhom, ale stáva sa technologickým lídrom.

 

Počas celej konferencie silno rezonovala aj otázka konkurencieschopnosti Európy voči Číne a Spojeným štátom. Maria Grazia Davino, regionálna riaditeľka spoločnosti BYD pre viaceré európske trhy, vo svojom vystúpení upozornila, že čínski výrobcovia dnes udávajú tempo technologického vývoja a Európa musí podľa nej reagovať väčšou otvorenosťou voči zmene, vyššou konkurencieschopnosťou a pragmatickejším prístupom.

Spoločnosť BYD predstavila ako globálnu technologickú firmu s viac ako miliónom zamestnancov a silným výskumno-vývojovým zázemím. Zdôraznila, že firma je vertikálne integrovaná – od výroby batérií až po logistiku – čo jej umožňuje rýchlejšie reagovať na potreby trhu a zákazníkov.

Prednáška Martina Koersa, profesora  technologickej univerzity Šen-čen v Číne priniesla detailné porovnanie nemeckého a čínskeho automobilového priemyslu a upozornila na zásadnú zmenu globálnej rovnováhy síl v sektore automotive. Podľa Koersa boli tradičnými piliermi úspechu nemeckého automobilového priemyslu silné značky, technologické inovácie a otvorené globálne trhy. Dnes však sektor čelí súbehu viacerých transformačných tlakov – dekarbonizácii, digitalizácii, geopolitickým zmenám a nástupu disruptívnych značiek z Číny.

Zarezonovala aj téma zmeny charakteru automobilu. Podľa Koersa sa v Číne auto mení na „smartfón na kolesách“, pričom rozhodujúcimi faktormi sa stávajú softvér, digitálne služby a rýchlosť inovácií. Prednáška sa dotkla aj rozdielov v pracovnej kultúre a prístupe k výkonnosti. Koers poukázal na vysoké pracovné tempo a konkurenčné prostredie v Číne, ktoré podľa neho významne prispieva k rýchlosti inovácií a schopnosti čínskych firiem reagovať na trh.

 

Záverečná prezentácia Petra Knapa, seniorného poradcu z EY sa zamerala na to, ako reagovať na nové výzvy v automotive a predstavil viacero odporúčaní. Medzi najdôležitejšie patrí silnejšia orientácia na zákazníka a využitie existujúcich predajných kanálov ako konkurenčnej výhody, posilnenie spolupráce medzi európskymi a čínskymi výrobcami, kontrola nákladov a výrazné zrýchlenie inovácií a vývoja produktov.

Na stiahnutie
Tlačová správa

ROZHOVOR: Renáta Valeková o budúcnosti vzdelávania a transformácii automotive 

by | apr 27, 2026 | Novinky

VIZITKA: 

Pani Renáta Valeková je dlhoročnou členkou vzdelávacej komisie ZAP SR, spolupodieľala sa na mnohých významných aktivitách tejto komisie, akým bolo napr. zavedenie systému duálneho vzdelávania alebo profesijne orientovaného  bakalárskeho študijného programu, ktoré sú zamerané na úzke prepojenie  štúdia s praxou vo firmách. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobila na viacerých manažérskych  pozíciách v oblasti HR a vzdelávania v spoločnosti Volkswagen Slovakia. Dnes pôsobí ako predsedníčka Duálnej akadémie. Pani Valeková je od roku 2026 členkou výkonného výboru ZAP SR, predsedníčkou vzdelávacej komisie ZAP SR a členkou predstavenstva Nemeckej obchodnej komory na Slovensku.

ROZHOVOR: Renáta Valeková o budúcnosti vzdelávania a transformácii automotive

PREPOJENIE ŠKOL A PRAXE

Máte dlhoročné skúsenosti s prácou v oblasti ľudských zdrojov a vzdelávania v automobilovom priemysle. Ako sa zmenili požiadavky na zamestnancov? Dokáže naše školstvo adekvátne pripraviť absolventov na prax?

Požiadavky sa posunuli od čistej manuálnej zručnosti k „hybridným“ kompetenciám. Dnes už operátor nie je len vykonávateľom pohybu, ale musí rozumieť diagnostike, základom programovania a práci s dátami. Kľúčovou sa stala adaptabilita.

Čo sa týka školstva, sme v štádiu stálej transformácie. Systém duálneho vzdelávania, ktorý sme v ZAP SR presadili, je svetlým príkladom, kde štát a priemysel našli spoločnú reč. Avšak všeobecne školstvo, pri svojej komplikovanosti procesov, stále bojuje s rýchlosťou zmien – technológie v automotive sa menia v cykloch 2 až 3 rokov, zatiaľ čo kurikulá často v dekádach.

Spomínali ste, že rozvíjať technické myslenie a kreativitu až na vysokej škole je neskoro. V Duálnej akadémii pôsobíte priamo so stredoškolákmi. Ktoré prístupy sa osvedčili?

V Duálnej akadémii sa nám potvrdilo, že najlepší učiteľ je „hands-on“ skúsenosť. Študenti u nás nečítajú o robotoch z učebníc, oni ich programujú. Osvedčil sa nám model projektového vyučovania, kde žiaci riešia reálne zadania z firiem. Tým budujeme nielen technické vedomosti, ale aj zodpovednosť a kritické myslenie. Musíme mladých ľudí naučiť nebáť sa urobiť chybu v simulovanom prostredí, aby ju vedeli opraviť v tom reálnom.

Diskutuje sa o povinnej maturite z matematiky ako o riešení nedostatku logického myslenia. Je to podľa vás cesta? A darí sa búrať stereotypy, že technika nie je pre ženy?

Matematika je veda o logických súvislostiach, nie len o číslach. Povinná maturita (minimálne pre technické smery) by vniesla do systému potrebný štandard, ale dôležitejší je spôsob, akým ju učíme. Čo sa týka žien, v roku 2026 už vidíme jasný posun. V Duálnej akadémii aj vo firmách máme čoraz viac dievčat. Technika dnes nie je o hrubej sile, ale o hlave a logike, v čom sú ženy vynikajúce. Príkladom úspešnej iniciatívy je projekt duálnej akadémie „Som ExpertKA“, ktorý u dievčat rozvíja záujem a nadšenie o techniku a technické odbory. Nie je úzko zameraný iba na automotive, snažíme sa im cez rôzne programy ukázať inšpiratívne ženy, ktoré sa uplatnili v technických odboroch, robíme rozhovory so zaujímavými hosťkami a takto dievčatá inšpirujeme, že technické smery nie sú len mužský odbor, ale vedia byť atraktívne aj pre dievčatá. Z našej skúsenosti vieme, že by bolo vhodné zaviesť  systematický prístup už v nižších ročníkoch základných škôl, kedy sa u žiakov formuje vzťah k jednotlivým predmetom.

Z maturantov , ktorí odišli študovať do zahraničia, sa po absolvovaní škôl vracia na Slovensko len  cca 40 %. Je to problém kvality škôl alebo atraktivity trhu? Ako by mali vyzerať programy pre generáciu Z?

Je to kombinácia oboch. Talent neodchádza len za lepším diplomom, ale za moderným prostredím a pocitom, že na ich názore záleží. Generácia Z potrebuje v štúdiu zmysluplnosť, flexibilitu a digitálnu interaktivitu. Moderný program musí byť postavený na modulárnom vzdelávaní – menej memorovania, viac práce s AI nástrojmi a možnosť stáže v špičkových R&D centrách už počas bakalárskeho štúdia. Ak študentom ukážeme, že slovenské firmy vyvíjajú technológie pre globálny trh, motivácia zostať narastie.

CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE & RESKILLING

Automotive prechádza transformáciou na elektromobilitu a AI. Ako motivovať dospelých k vzdelávaniu? Pomohol nový Zákon o vzdelávaní dospelých?

Motivácia dospelých musí byť postavená na istote zamestnateľnosti. Ak zamestnanec pochopí, že reskilling nie je „škola navyše“, ale lístok k istote zamestnateľnosti , alebo lepšej pozícii a vyššej mzde, bariéry klesajú. Nový zákon o vzdelávaní dospelých je dôležitým krokom, pretože konečne systémovo uznáva aj formálne vzdelávanie a mikroosvedčenia. Firmám to umožňuje rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na potrebu nových zručností bez zdĺhavej byrokracie.

ZAP SR je členom konzorcia SKEBA. Darí sa tejto platforme zapĺňať prázdne miesta vo vzdelávaní pre oblasť batérií a elektromobility?

Platforma SKEBA sa stala kľúčovým mostom. V automotive sme čelili vážnemu deficitu „batériových expertov“. SKEBA dokázala prepojiť akademický výskum s potrebami výrobcov a servisných sietí. Vytvorili sme školiace moduly, ktoré dnes využívajú nielen lektori, študenti, ale aj zamestnanci z praxe, ktorí potrebujú potrebnú kvalifikáciu na vysokonapäťové systémy a bezpečnosť pri práci s batériami.

ČINNOSŤ VZDELÁVACEJ KOMISIE ZAP SR

Vzdelávacia komisia ZAP SR spolupracuje s Alianciou sektorových rád. Akým spôsobom funguje táto spolupráca?

Naša spolupráca je o definovaní štandardov. Prostredníctvom Aliancie sektorových rád sme zastúpení v Sektorovej rade pre automobilový priemysel a strojárstvo. Členovia vzdelávacej komisie ZAP tu pôsobia ako experti, ktorí spolupracujú pri identifikovaní nových zručností, definujú  tzv. karty kvalifikácie – teda to, čo presne musí daný odborník vedieť, prinášajú reálne dáta z trhu práce, analyzujú a vyhodnocujú trendy a participujú na tvorbe strategických dokumentov.  

Vedeli by ste nám načrtnúť hlavné ciele komisie na rok 2026 a najbližšie obdobie?

Našou prioritou je sústrediť sa najmä na transformáciu automobilového priemyslu smerom k elektromobilite, digitalizácii a udržateľnosti. Na základe strategických priorít sektora a aktuálneho vývoja v priemysle sa chceme fokusovať predovšetkým na reskilling a upskilling v oblasti elektromobility, budeme podporovať tvorbu súvisiacich nových študijných odborov a vzdelávacích modulov (zamerané na chémiu batérií, diagnostiku vysokonapäťových systémov a výkonovú elektroniku, zelené zručnosti, využívanie automatizácie, digitálnych dvojčiat a AI vo výučbe). Dôležitou témou ostáva aj neustále zvyšovanie atraktivity technického vzdelávania a prilákanie dievčat a žien do tejto oblasti. 

Našim dlhodobým cieľom je  v čase rýchlych a globálnych transformácií automobilového priemyslu pripravovať  kvalifikovanú pracovnú silu a posilňovať tak konkurencieschopnosť pracovníkov na Slovensku. V neposlednom rade, veľkou pridanou hodnotou komisie je, že umožňuje výmenu skúseností odborníkov z jednotlivých členských firiem.

Návrh medzinárodného študijného programu AutomotiveComputing medzi európskymi vysokými školami

by | feb 2, 2026 | Novinky

Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s partnerskými vysokými školami z Českej republiky, Fínska a Rumunska spracovala štúdiu uskutočniteľnosti nového spoločného medzinárodného magisterského študijného programu Automotive Computing. Išlo o projekt podporený Európskou úniou, ktorý predstavuje reakciu na aktuálne potreby praxe. Hlavným partnerom a iniciátorom projektu je Škoda Auto Vysoká Škola z Českej republiky. Ďalším českým projektovým partnerom je Unicorn University. Z Fínska je to Seinäjoki University of Applied Sciences a z Rumunska je to Transilvania University of Brașov. Štúdia preukázala, že takýto potenciálny študijný program by mal byť zameraný na kľúčové oblasti súčasného i budúceho vývoja mobility ako sú robotika, umelá inteligencia, autonómne systémy riadenia a pokročilé asistenčné systémy (ADAS). Cieľom programu by mala byť príprava absolventov na prácu v medzinárodnom prostredí a na riešenie komplexných technologických výzev spojených s digitalizáciou, automatizáciou a inteligentnou výrobou v automobilovom sektore.

Kvalitu projektu potvrdzuje aj skutočnosť, že vývoj študijného programu bol na celoeurópskej úrovni ocenený medzi 10timi najinovatívnejšími vzdelávacími projektami za rok 2025. Toto ocenenie vyzdvihuje najmä medzinárodnú spoluprácu a úzke zapojenie podnikov z oblasti automobilového priemyslu a IT.

Potenciálni absolventi programu by získali nielen hlboké technické znalosti, ale taktiež medzinárodné skúsenosti, ktoré by im umožnili uplatniť sa v popredných technologických a
automobilových firmách v Európe i mimo nej.

Najnebezpečnejší pocit je, že sa nič nedeje

by | jan 30, 2026 | ZAP SR

Automobilový priemysel na Slovensku stojí na rázcestí. Produkcia je stále vysoká, no konkurencieschopnosť krajiny slabne, investície sa odkladajú a talenty odchádzajú. O aktuálnom stave sektora, rizikách, aj potrebných krokoch, sme sa rozprávali s prezidentom
Zväzu automobilového priemyslu SR Alexandrom Matušekom.

Pán Matušek, ako by ste zhrnuli rok 2025 pre slovenský automobilový priemysel?
Rok 2025 môžeme z pohľadu čísel hodnotiť ako stále silný. Produkcia dosiahla približne 1,07 milióna vozidiel, čo znamená, že Slovensko si udržalo pozíciu svetového lídra v počte vyrobených áut na obyvateľa. Zároveň však vidíme viaceré varovné signály, ktoré sa dnes ešte nemusia naplno prejavovať v číslach, ale o to viac môžu zasiahnuť budúcnosť sektora.
Čo konkrétne máte na mysli?

Najnebezpečnejší je pocit, že „sa nič nedeje“. Automobilky na Slovensku dnes vyrábajú modely, ktoré boli do produkcie zavedené pred dvomi či tromi rokmi. Tie sú stále na vrchole svojho životného cyklu. Ak sa nám však nepodarí získať nové modely, najmä tie s vyššou pridanou hodnotou, výroba bude postupne klesať. Musíme, žiaľ, konštatovať, že Slovensko už súboj o dva nové modely automobilov prehralo; ich výroba prebieha na Pyrenejskom polostrove.

Ako vyzerá výhľad na rok 2026?
Pre rok 2026 očakávame mierny pokles produkcie, a to aj napriek nábehu piatej automobilky Volvo v Košiciach. V ďalších rokoch by však po jej plnom rozbehu mohol sektor opäť rásť. Otázkou však zostáva, či Slovensko dokáže naplno využiť potenciál, ktorý si príchodom ďalších výrobcov vytvorilo.

Hovoríte o strate konkurencieschopnosti. V čom je problém?
Dlhodobo upozorňujeme na tri kľúčové oblasti: konkurencieschopnú cenu výroby, dostupnosť kvalifikovaných ľudí, nielen pre samotnú výrobu, a budúcnosť výroby, predovšetkým z environmentálneho hľadiska. V oblasti nákladov sme stratili svoju výhodu. Vysoké korporátne zdanenie, drahé energie, ale aj zavedenie transakčnej dane zvyšujú cenu výroby. V oblasti ľudských zdrojov nás zase výrazne znevýhodňuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a nevyvážené nastavenie dôchodkov. Výsledkom je, že Slovensko je čoraz menej konkurencieschopné voči krajinám v regióne a stráca talenty.

Ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?
Veľmi zle. V rebríčkoch konkurencieschopnosti sme sa prepadli. Zatiaľ čo okolité krajiny cielene znižujú náklady práce a podporujú investície, Slovensko ide opačným smerom. Už dávno nie sme krajinou lacnej pracovnej sily, no zároveň nedokážeme konkurovať ani kvalitou podmienok pre špičkových odborníkov.

Dotýka sa to aj odlivu talentov?

Jednoznačne. Zo Slovenska dnes odchádza približne 19 % mladých ľudí za štúdiom do zahraničia, pričom priemer krajín OECD je len 4 %. A z tých, ktorí odídu, sa vracia menej než polovica. Každý takýto človek pritom počas života vytvorí hodnotu približne 2,8 milióna eur. My túto hodnotu dobrovoľne odovzdávame iným krajinám.

Prečo sa mladí ľudia nevracajú?
Pretože si vedia veľmi jednoducho spočítať, že v susedných krajinách, napríklad v Česku, zarobia výrazne viac v čistom a zároveň stoja zamestnávateľa menej. Ak zdaníme aktivitu, nemôžeme sa čudovať, že nám talenty odchádzajú. A bez talentov nebude fungovať ani
výroba. Ako sme na tom, čo sa týka odborníkov na lepšie platených odborných pozíciách? Je to ďalší, síce menej viditeľný, no napriek tomu veľmi vážny problém. Na Slovensku extrémne zaťažujeme aj vysoko špecializovaných odborníkov s vyššími príjmami vysokými daňami a odvodmi. To dramaticky zvyšuje cenu takéhoto zamestnanca pre firmu, a zároveň znižuje jeho čistý príjem. Výsledok je dvojitá demotivácia: firmy si rozmyslia, či tu vôbec vytvoria lepšie platené, zodpovedné pozície, a samotní odborníci často odmietnu prísť alebo odídu. V Česku dnes tí istí ľudia zarobia pokojne o jeden čistý plat ročne viac. Slovensko tým neprichádza len o mzdy, ale o rozhodovacie právomoci, výskumno-vývojové kapacity a know-how, ktoré tvoria skutočnú pridanú hodnotu ekonomiky. Ďalšou pálčivou témou je nástup elektromobility. Budúcnosť automobilového priemyslu bude nepochybne čoraz viac elektrická. Preto je pre Slovensko kľúčové získať nové elektrické modely. Tie budú v budúcnosti generovať najväčšie objemy výroby aj investícií. S tým však súvisí aj potreba lacnej a dostupnej energie, ideálne z obnoviteľných zdrojov. Firmy si však sťažujú aj na legislatívu. Áno, podnikateľské prostredie na Slovensku je dnes nepredvídateľné. Zákony sa prijímajú v skrátených konaniach, pripomienky sa neakceptujú a legislatíva sa neustále mení. V takomto prostredí sa investor nevie rozhodovať dlhodobo. Právny štát a stabilné pravidlá sú základom dôvery.
Čo by podľa vás malo Slovensko urobiť ako prvé?

Ak chceme znovu naštartovať hospodársky rast, musíme presunúť bremeno konsolidácie z firiem a ľudí na výdavky štátu. Po troch kolách konsolidácie sa deficit neznížil, len sa zabrzdila ekonomika. Bez rastu sa však deficit znížiť nedá – iba ďalším zvyšovaním daní, ktoré sú už dnes za hranou.

Ste ešte optimista?
Som realista. Slovensko má obrovský potenciál, silný priemysel a šikovných ľudí. Ale ak nič nezmeníme, výsledky, ktoré dnes ešte máme, sa veľmi rýchlo rozplynú. Teraz je čas konať, nie sa utešovať tým, že čísla zatiaľ vyzerajú dobre.

{title}