Ministerstvo financií SR zverejnilo návrh novely zákona o DPH

Vážení klienti a partneri,

Ministerstvo financií SR zverejnilo návrh novely zákona o DPH na pripomienkovanie. Najvýznamnejšie zmeny sa týkajú režimu DPH pri finančnom leasingu zavedenia prenosu daňovej povinnosti pri dovoze. Nižšie sa môžete dočítať aj o ďalších navrhovaných zmenách v oblasti DPH. Zmeny majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2024 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa malých podnikov, kde sa navrhuje účinnosť až 1. januára 2025. Dôležité je spomenúť aj to, že Európska komisia plánuje zaviesť uhlíkové clo, ktoré bude mať spočiatku vplyv na výrobky s vysokou uhlíkovou náročnosťou dovážané z krajín mimo EÚ. 

 

Dear Clients and Partners,

The Slovak Ministry of Finance has published a draft amendment to the Slovak VAT Act for comments. The most significant changes are related to the VAT treatment of financial leasing and the introduction of a reverse-charge on imports. Below, you can read about other proposed changes in the VAT area. The changes are set to take effect from 1 July 2024, except for the provisions related to small enterprises, which are proposed to take effect as of 1 January 2025. It is also worth mentioning that the EU Commission intends to introduce a carbon duty, which will initially affect carbon-intensive products imported from non-EU countries.

 

SLOVAK VERSION

Podmienky registrácie pre DPH
 

Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane registrovaným platiteľom DPH po dosiahnutí obratu, ktorá sa zvýši na 50.000 EUR a bude sa počítať za daný kalendárny rok (a nie za predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich mesiacov). Platitelia dane budú povinní zaregistrovať sa do 5 dní odo dňa, kedy im táto povinnosť vznikla. Daňový úrad následne vydá rozhodnutie o registrácii do 10 dní a bude povinný potvrdiť registráciu platiteľa DPH so všetkými právnymi účinkami ex tunc (t.j. odo dňa vzniku registrácie). Podmienky dobrovoľnej registrácie zostávajú nezmenené.

Zahraničná zdaniteľná osoba (bez sídla alebo prevádzkarne v SR) sa stane platiteľom DPH uskutočnením zdaniteľnej činnosti, ktorá je predmetom DPH v SR, s výnimkou niektorých dodávok stanovených zákonom. Povinnosť registrovať sa pre DPH vzniká bezodkladne odo dňa, kedy sa táto zahraničná osoba stala platiteľom DPH. Daňový úrad bude povinný zaregistrovať zahraničnú osobu a prideliť jej identifikačné číslo pre DPH bezodkladne hneď po prijatí žiadosti.

V súčasnosti platí, že ak zdaniteľná osoba požiada o oneskorenú registráciu pre DPH, je povinná podať osobitné daňové priznanie k DPH, v ktorom uvedie všetky transakcie za celé obdobie, kedy mala byť platiteľom DPH. Nové pravidlá však stanovujú povinnosť podávať mesačné daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy za toto obdobie. Tieto zmeny zvýšia administratívnu záťaž a za oneskorenú registráciu k DPH sa budú ukladať aj vyššie pokuty.

Reverse-charge pri dovoze
 

V súčasnosti DPH pri dovoze vyberá colný úrad. Navrhuje sa však mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na dovážaný tovar za nasledovných podmienok: 

 
tovar sa prepúšťa do voľného obehu alebo sa povoľuje dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla;
platiteľ DPH má sídlo v SR a v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze má platné IČ DPH;
platiteľ DPH má status schváleného hospodárskeho subjektu (z ang. Advanced Economic Operator – AEO), a to typ AEOC s povolením pre zjednodušené colné postupy alebo kombinované povolenie AEOF;
tovar je použitý na ekonomickú činnosť.
 

Nové pravidlá prinesú výhodu pre cash flow, ak si zdaniteľná osoba dovoznú DPH v tom istom období aj odpočíta.

Finančný leasing ako dodanie tovaru
 
Navrhovaná novela zákona o DPH predstavuje implementáciu rozsudkov ESD v oblasti finančného leasingu. V prípade jej schválenia nastane zásadná zmena režimu DPH pri poskytovaní finančného leasingu. Odovzdanie predmetu leasingu na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy bude považované za dodanie tovaru, ak využitie opcie kúpy predstavuje jedinú ekonomicky racionálnu voľbu pre nájomcu. DPH nebude odvádzaná v závislosti od dohodnutých platieb počas doby prenájmu, ale v celom rozsahu na začiatku nájmu. Pre viac informácií si pozrite Mailing z augusta 2023. 

Ďalšie navrhované zmeny v oblasti DPH
 
 
Odpočet DPH z intra-komunitárneho nadobudnutia bez faktúry: Zdaniteľná osoba, ktorá nadobudne tovar z iného členského štátu EÚ, má právo na odpočet DPH na vstupe (a to v tom období, v ktorom vznikne daňová povinnosť), aj keď nemá faktúru od dodávateľa. V tomto prípade bude musieť zdaniteľná osoba preukázať právo na odpočet na základe iných relevantných dokladov, ktoré preukazujú nadobudnutie tovaru a výšku daňovej povinnosti, ktorú má vykázať.
Malé podniky: Implementácia osobitnej úpravy pre malé podniky s nízkym obratom. Cieľom tejto úpravy je zjednodušiť administratívne zaťaženie pre malé podniky (registrácia a uplatňovanie DPH až po prekročení určitého obratu) a zabezpečiť tým rovnaké zaobchádzanie s domácimi aj zahraničnými subjektami.
Zníženie limitu pri vystavovaní zjednodušených faktúr: V súčasnosti je možné vystaviť zjednodušenú faktúru za dodanie tovaru alebo služby v hodnote do výšky 1.000 EUR (bez DPH). Návrh novely zákona navrhuje túto hranicu znížiť na 400 EUR (bez DPH). Cieľom je boj proti daňovým únikom a zosúladenie s pravidlami EÚ.
Úprava miesta dodania služieb týkajúcich sa virtuálnych podujatí: Navrhujú sa zmeniť a doplniť pravidlá upravujúce miesto dodania služieb týkajúcich sa virtuálnych podujatí a zosúladiť ich s vývojom obchodnej praxe v digitálnom veku. V prípade virtuálneho podujatia (napr. poskytnutie práva zúčastniť sa na vzdelávacom podujatí online) poskytovaného pre zdaniteľnú osobu sa miesto dodania určí podľa základného pravidla pre B2B služby.
Zmeny sadzieb DPH: Ministerstvo financií SR navrhlo zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 22 %. Navrhuje sa tiež zrušiť väčšina znížených sadzieb DPH (napr. na potraviny, rekreáciu, šport, tlač, ubytovacie služby a pod.) Tento návrh však ešte neschválil novozvolený parlament a bude sa ním zaoberať neskôr v tomto roku.
 

Uhlíkové clo (Carbon Border Adjustment Mechanism CBAM)
 

Nové pravidlá budú mať vplyv na tovary a služby s vysokou uhlíkovou náročnosťou dovážané z tretích krajín. Ide konkrétne o tovary v odvetviach cementu, elektriny, hnojív, hliníka, železa, ocele a vodíka. Po zavedení CBAM plánuje Európska komisia do roku 2030 rozšíriť rozsah na všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahuje obchodovanie s emisiami v EÚ.

Počas prechodnej fázy (1. október 2023 až 31. december 2025) sa na dotknuté spoločnosti vzťahuje len povinnosť podávať správy. Dovozcovia z EÚ sú povinní vypracovať štvrťročnú správu CBAM s informáciami o dovezenom množstve tovaru, ako aj o všetkých uhlíkových daniach skutočne zaplatených v krajinách výroby. Od 1. januára 2026 budú môcť tovar podliehajúci CBAM dovážať len registrované spoločnosti. Colné orgány budú povinné monitorovať tento pohyb tovarov CBAM a odmietnuť dovoz, ak ho uskutočnia neregistrované spoločnosti.
Dovozcovia, na ktorých sa bude registrácia vzťahovať, sa môžu registrovať od 1. januára 2025.

ENGLISH VERSION

Registration requirements
 

Domestic taxpayer will become a registered VAT-payer after reaching the turnover threshold, which shall be increased to EUR 50,000 and will be calculated on a calendar year basis instead of a 12 month period. Taxpayers will be required to register for VAT within 5 days following the day, on which the reason for registration arises. The tax authority shall issue a decision on the VAT registration within 10 days and will be obliged to confirm the registration ex tunc (i.e., from the day on which the reason for the registration arose). The conditions of voluntary VAT registration shall remain unchanged.

Foreign taxpayer (without any registered office or fixed establishment in Slovakia) will become a registered VAT-payer by conducting a taxable transaction, which is subject to VAT in Slovakia, except for certain transactions as prescribed by law. Taxpayers will be required to register for VAT for purposes without delay from the day, on which the foreign person became a VAT-payer. The tax authority will be obliged to register and to assign a VAT number immediately after receiving the application.

If a taxable person currently applies for late VAT registration, he is required to submit a special VAT return including all transactions for the entire period, for which the person should have been a VAT-payer. New rules introduce the requirement to submit monthly VAT returns and Control Statements for this period. The proposed change will increase the administrative burden, and higher penalties for late VAT registration will be imposed. 

Reverse-charge on imports
 

Currently, import VAT is generally levied by the customs authority. A reverse-charge mechanism has been proposed for imported goods in the following circumstances:

 
goods are released into free circulation, or temporary admission with partial relief from import duty is allowed,
the VAT-payer is established in Slovakia and has a valid VAT number when the import VAT liability arises,
the VAT-payer has been granted an Advanced Economic Operator (AEO) license, i.e., AEOC type for simplified customs proceedings or a combined AEOF license, and
goods will be used for business activities.
 

The new rules will bring a cash flow advantage as the VAT-payer will be able to deduct the import VAT in the same period.

Financial leasing as a supply of goods
 
The proposed amendment to the VAT Act contains the implementation of the CJEU judgments in relation to financial leasing. If approved, it would result in a fundamental change in the VAT treatment of financial leasing activities. The transfer of a leased item under a lease agreement with a right of purchase shall be considered a supply of goods if the exercise of the purchase option represents the only economically rational choice for the lessee. VAT will not be payable in respect of the agreed payments during the lease period, but in its entirety at the beginning of the lease. For more information, please refer to our Mailing from August 2023.

Other proposed VAT changes
 
 
VAT deduction from IC acquisitions without invoice: Taxpayer acquiring goods from another EU Member State will be entitled to deduct input VAT (in the period when the VAT becomes chargeable) even if it has no invoice from the supplier. In this case, the taxpayer is required to prove the right of deduction based on other relevant documents that show the acquisition of goods and the amount of VAT liability to be reported.
Small enterprises: Special scheme for small enterprises with low turnover shall be implemented. The scheme aims on simplification of the VAT compliance for small enterprises (registration and charging VAT only after exceeding a certain turnover) and shall ensure equal treatment of domestic and foreign entities.
Cut of the threshold for issuing simplified invoices: Currently, a simplified invoice can be issued for supplies of goods or services up to EUR 1,000 (without VAT). The draft amendment proposes to reduce this threshold to EUR 400 (without VAT). The aim is combating tax evasion and harmonization with the EU rules.
Revision of the place of supply of services for virtual events: It is proposed to amend the rules on the place of supply of services related to virtual events, aligning them with evolving business practices in the digital age. In the case of a virtual event (e.g., granting the right to participate in an online educational event) provided for a taxable person, the place of supply will be determined according to the basic B2B rule.
Considered changes in the VAT rate: The Slovak Ministry of Finance has proposed an increase in the standard VAT rate from 20 % to 22 %. It has been also proposed to abolish most reduced VAT rates (e.g., on food, recreation, sport, printed publications, accommodation services, etc.). However, the proposal does not yet have the approval of the newly elected parliament and will be considered later this year.
 

Carbon duty (Carbon Border Adjustment Mechanism CBAM)
 

The new rules will initially affect carbon-intensive goods imported from non-EU countries, namely specified goods in the cement, electricity, fertilisers, aluminium, iron, steel and hydrogen sectors. After implementation of the CBAM, the EU Commission plans to extend the scope of application to all sectors subject to EU emissions trading by 2030.

During the transitional phase (from 1 October 2023 to 31 December 2025), affected companies are subject only to a reporting obligation. EU importers are obliged to prepare a quarterly CBAM report with information on the imported quantity of CBAM goods as well as any carbon taxes effectively paid in the country of production. Starting from 1 January 2026, only registered declarants will be allowed to import CBAM goods. Customs authorities will be required to monitor the movement of CBAM goods and to deny import if undertaken by non-registered declarants. Importers who will be subject to this registration may apply for authorization from 1 January 2025.

Stretnutie ZAP SR s ministrom životného prostredia ohľadom odpadov, udržateľnosti, EIA a iných

Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek a výkonný viceprezident Pavol Prepiak sa v utorok 21. novembra na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky stretli s novým ministrom Tomášom Tarabom a jeho tímom.

Cieľom stretnutia bolo nadviazať úzku spoluprácu s rezortom, ktorý je pre dlhodobé a udržateľné fungovanie automobilového priemyslu na Slovensku kľúčový.

Spoločne aj so zástupcami Zväzu odpadového priemyslu reprezentovaného prezidentom Jánom Chovancom načrtli viaceré oblasti pre budúcu spoluprácu. Diskusia bola vedená najmä v témach posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), nakladania s odpadmi a dostatku kapacít na ich zhodnocovanie ako aj možné budovanie nových kapacít pre spracovanie obyčajných a nebezpečných odpadov.

V ďalšej časti diskusie sa účastníci stretnutia venovali spolupráci pre podporu udržateľnosti priemyselnej výroby na Slovensku a s tým súvisiacimi krokmi napríklad na znižovanie emisií alebo cenovo dostupnej energie pre priemysle.

V tejto súvislosti zástupcovia ZAP SR ocenili záväzok, ktorý si vláda uložila v programovom vyhlásení vlády, poskytnúť podporu vo výške 20 % z environmentálneho fondu a Modernizačného fondu na podporu zvyšovania energetickej efektívnosti a na podporu realizácie dekarbonizačných investícií pre priemyselné podniky a ostatných zamestnávateľov.

Dôležitou témou bolo vydávanie povolení EIA alebo IPKZ, ktorých vydanie trvá mimoriadne dlhú dobu čo v porovnaní s ostatnými krajinami v EÚ znevýhodňuje Slovensko ako štát, s reálnym záujmom o rozvoj investícií. Navrhované riešenia odprezentované zo strany p. ministra načrtli optimistický vývoj v tejto oblasti. 

Na záver sa zástupcovia ZAP SR a MŽP SR zhodli na potrebe úzkej spolupráce a pravidelnej výmeny informácií s cieľom podporiť udržateľný a konkurencieschopný priemysel na Slovensku. Pán minister a jeho tím boli pozvaní na návštevu do prevádzok členských spoločností ZAP SR s cieľom priblížiť proces výroby spolu s dosiahnutou environmentálnou úrovňou tak pri produkcii vozidiel ako aj stoviek komponentov u subdodávateľov.

Adventný seminár: Aké daňové zmeny nám priniesol Mikuláš?

pozývame vás na  tradičný Adventný seminár: Aké daňové zmeny nám priniesol Mikuláš?, ktorý organizuje BMB partners v spolupráci so Slovensko-nemeckou obchodnou a priemyselnou komorou (AHK) a Slovensko-rakúskou obchodnou komorou (SOHK), kde odborníci budú informovať o najnovších zmenách v daňovej legislatíve.

Kedy: 7.12.2023 od 9:00 hod

Kde: Pálffyho palác, Zámocká 47, Bratislava

Program:

9:00 – 9:30 Registrácia účastníkov a občerstvenie

9:30 – 12:00 Prednášky

Uvítanie: Renáta Bláhová

Slané a sladké od finančnej správy

  • TAXparency® report
  • Novela zákona o DPH
  • Dorovnávacia daň

Darčeky rozbalené už pred Vianocami

  • Oslobodenia a zmeny u fyzických osôb 
  • Zmeny v transferovom oceňovaní 
  • Informácia k preukazovaniu konečného príjemcu príjmu

Vianočná nádielka od EÚ

  • Zákon o premenách spoločností
  • ESG report

Vianočný punč na záver

Prednášať budú odborníci a daňoví poradcovia BMB Partners:

  • Renáta Bláhová
  • Judita Kuchtová
  • Katarína Hoppe
  • Eva Kusá
  • Petra Packová
  • Eliška Macků

Jazyk: slovenský s tlmočením do nemeckého jazyka

Ďalšie informácie nájdete tu.

Odporúčame Vám registráciu u obchodnej komory AHK alebo SOHK, ktorej je Vaša spoločnosť členom. Ak ste našim klientom a nie ste členom ani jednej z uvedených komôr, uveďte prosím túto informáciu pri registrácii, Vaša účasť na webinári bude bez poplatku.

Návrh Smernice EÚ pre transferové oceňovanie

Prvý krok k zjednoteniu pravidiel transferového oceňovania v rámci Európskej únie

12. septembra 2023 zverejnila Európska komisia návrh smernice o pravidlách transferového oceňovania v EÚ (ďalej ako „TP smernica“). Ak sa na jej znení jednomyseľne zhodnú a schvália ju  všetky členské štáty, navrhované zmeny TP smernice by boli jednotlivé členské štáty povinné implementovať s účinnosťou od 1. januára 2026.

Návrh TP smernice sa usiluje zjednotiť najdôležitejšie pravidlá transferového oceňovania a vytvoriť spoločné záväzné pravidlá transferového oceňovania v rámci EÚ, ktoré budú v súlade s rámcom Smernice OECD o transferovom oceňovaní.

Toto sú najdôležitejšie zmeny, ktoré návrh TP smernice obsahuje:

  • Zavedenie spoločnej definície závislých osôb (hranice 25 %) s cieľom zosúladiť pravidlá členských krajín uplatňujúcich iné kritériá (zvyčajne 50 %) s pravidlami, ktoré platia vo väčšine členských krajín vrátane Slovenska.
  • Určenie intervalu nezávislého vzťahu len na základe medzikvartilového rozpätia namiesto doterajšej možnosti používať aj iné štatistické rozpätia (napr. percentil). Tento krok tak zamedzí používaniu iných štatistických metód, ktoré pripúšťa Smernica OECD o transferovom oceňovaní.
  • Ak výsledky kontrolovanej transakcie padnú mimo intervalu nezávislého vzťahu, vykoná správca dane úpravu na strednú hodnotu intervalu (medián), pokiaľ daňovník nedoloží, že iný bod v intervale vhodnejšie odzrkadľuje cenu medzi nezávislými osobami. Týmto dôjde k zosúladeniu s prístupom, ktorý sa na Slovensku uplatňuje už od roku 2023.
  • Prijatie najnovšej verzie Smernice OECD o transferovom oceňovaní ako oficiálneho výkladu pravidiel transferového oceňovania, čo by mohlo otvoriť priestor na riešenie sporov týkajúcich sa transferového oceňovania na Európskom súdnom dvore a priniesť tak záväzné interpretácie a výklad pravidiel v oblasti transferového oceňovania.
  • Zavedenie „zrýchleného“ postupu (do 180 dní) na schválenie korešpondujúcej úpravy v transferovom oceňovaní bez toho, aby bolo potrebné iniciovať procedúru vzájomných dohôd (angl. Mutual Agreement Procedure, MAP). Kľúčovou podmienkou na umožnenie korešpondujúcej úpravy by však stále bolo, aby členský štát, ktorý by mal korešpondujúcu úpravu smerom nadol povoliť, súhlasil s tým, že primárna úprava bola v súlade s princípom nezávislého vzťahu, čo je zvyčajne prekážkou aj v súčasných korešpondujúcich úpravách.
  • Zavedenie podmienok, za ktorých môže sám daňovník uskutočniť kompenzačnú (koncoročnú) úpravu transferových cien, t. j. úpravu iniciovanú daňovníkom v prípade, že je potrebné transferové ceny za daný rok upraviť, aby sa dosiahol súlad s princípom nezávislého vzťahu.
    Podmienky takejto úpravy by boli nasledovné:
    • ešte pred zaúčtovaním transakcií bolo vynaložené primerané úsilie na dosiahnutie súladu ceny s princípom nezávislého vzťahu,
    • koncoročná úprava sa robí symetricky u všetkých zúčastnených strán, t. j. účtuje sa u všetkých protistrán,
    • po celý čas sa konzistentne uplatňuje ten istý prístup,
    • koncoročná úprava sa vykonáva ešte pred podaním priznania k dani z príjmov právnických osôb a
    • daňovník disponuje vysvetlením, prečo sa prognózy uplatňované počas roka nezhodujú so skutočnými výsledkami na konci roka.
  • Zavedenie možnosti vykonať v druhom štáte úpravu transferových cien smerom nadol, a to aj vtedy, keď nevznikla primárna úprava (napr. dodatočný výmer dane v prvom štáte), ak sú splnené nasledujúce podmienky:
    • úprava smerom nadol je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, čo sa týka podstaty, ako aj sumy,
    • suma rovnajúca sa úprave smerom nadol vedie k dvojitému zdaneniu (je zahrnutá a zdanená v oboch členských štátoch),
    • členský štát, ktorý bol požiadaný o vykonanie úpravy smerom nadol, oznámil druhému členskému štátu svoj zámer vykonať úpravu smerom nadol a poskytol dokumentáciu potrebnú na vyhodnotenie súladu úpravy s princípom nezávislého vzťahu.

V TP smernici sa tiež uvádza, že Európska komisia bude splnomocnená po platnosti TP smernice vypracovať a prijať spoločný vzor dokumentácie k transferovému oceňovaniu a definovať, ktorí daňovníci budú musieť pripravovať dokumentáciu podľa tohto vzoru a ktoré obdobia bude musieť táto dokumentácia pokrývať. Cieľom je výhľadovo znížiť administratívne zaťaženie v EÚ.

TP smernica navyše dáva Európskej rade do budúcna možnosť zriadiť tzv. bezpečné prístavy (angl. safe harbours), ktoré daňovníkom poskytnú jasný obraz o tom, čo by mali daňové úrady v EÚ považovať za prijateľné v špecifických transakciách, akými sú napr. (a) prevody dlhodobého nehmotného majetku, (b) poskytovanie služieb medzi závislými osobami, (c) dohody o príspevkoch na náklady, (d) reštrukturalizácie podnikov, (e) finančné transakcie či (f) obchodné záležitosti medzi ústredím a jeho stálymi prevádzkarňami. Hoci vyššie uvedená iniciatíva by mohla zvýšiť úroveň istoty v špecifických transakciách medzi závislými osobami v rámci EÚ, môže tiež vytvárať rozdiely v transakciách medzi závislými osobami mimo EÚ, ktoré nebudú zosúladené so zásadami EÚ.

Vyššie uvedené dva návrhy na zjednotenie pravidiel prípravy transferovej dokumentácie a vytvárania bezpečných prístavov v EÚ prinášajú skôr víziu budúcich harmonizačných zmien, než aby v súčasnom návrhu TP smernice ustanovovali v tomto smere konkrétne pravidlá či uvádzali konkrétne podrobnosti.

O ďalšom vývoji a zmenách v TP smernici, ktoré sa dajú očakávať vzhľadom na požiadavku dosiahnutia jednohlasnej zhody členských štátov, vás budeme priebežne informovať.

Ak by ste sa chceli porozprávať o tom, ako by navrhované zmeny mohli ovplyvniť vaše podnikanie, obráťte sa, prosím, na niektorého z našich nižšie uvedených odborníkov na transferové oceňovanie, ktorí vám radi poskytnú podrobnejšie informácie.

Zdroj:
PwC

Stretnutie na FR SR k elektronickému systému colnej evidencie (NCTS-P5)

V stredu, 8.11. sa uskutočnilo stretnutie zástupcov ZAP SR na Finančnom riaditeľstve SR na úrovni predsedu komisie pre finančnú legislatívu ZAP SR, členov ZAP SR a riaditeľky Colného odboru p. Lýdie Valacsaiovej a jej zástupcu, p. Martina Svrčeka.

Stretnutie bolo vyvolané zo strany Zväzu automobilového priemyslu SR k termínu spustenia piatej fázy elektronického systému colnej evidencie NCTS (vývoz – tranzit), ktorá mala byť podľa pôvodného plánu spustená do ostrej prevádzky 1. decembra 2023. Tento termín nebude dodržaný, pričom najskorší možný termín spustenia NCTS fáza 5 do ostrej prevádzky je 1.1.2024. Vzhľadom na vysoký požadovaný štandard testovania systému pred jeho plným nasadením je však možné predpokladať skutočný termín spustenia začiatkom druhého kvartálu roku 2024. Pred týmto termínom bude FR SR prostredníctvom ZAP SR informovať o termínoch školení na nový systém.

Na stretnutí sme sa ďalej zaoberali funkcionalitami a user experience s portálom pre obchodníkov, tzn. trading portálom a tiež sme vyslovili záujem o spoluprácu pri pripravovaných budúcich projektoch, na ktorých by sme radi poskytli naše praktické skúsenosti v rámci prizvania zástupcov ZAP SR do pracovných skupín

Ďalšou témou bol CBAM, tzv. uhlíkové clo, ktorého testovacia fáza je spustená už od začiatku októbra 2023. Povinné zapojenie sa relevantných subjektov je do 31.1.2024. Viac informácií k téme by malo v nasledujúcich týždňoch poskytnúť MŽP SR.

Čo je to CBAM alebo uhlíkové clo?

V júli 2021 prijala Európska komisia návrh nariadenia na zavedenie mechanizmu uhlíkového vyrovnania na hraniciach, anglicky Carbon Border Adjustment Mechanism (CBAM). Podstatou CBAM je výber tzv. uhlíkového cla z dovozu surovín a výrobkov, ktorých výroba je spojená s emisiou veľkého množstva skleníkových plynov. Dovozcovia budú musieť na základe emisií obsiahnutých v dovezenom tovare nakupovať tzv. CBAM certifikáty, ktorých cena bude odvodená od ceny európskych emisných kvót.

Koho sa CBAM týka?

CBAM sa týka dovozcov nasledujúcich komodít a produktov z tretích krajín: železa a ocele, hliníka, cementu, elektrickej energie, vodíka, hnojív, niektorých prekurzorov (aktívne katódové materiály) a obmedzene aj nadväzujúcich výrobkov (napr. skrutky a skrutky).

Kedy a ako začne fungovať?

Nariadenie o CBAM už bolo schválené Európskou komisiou aj parlamentom a jeho účinnosť je aktuálne navrhnutá od 1. októbra 2023, kedy začne tzv. prechodné obdobie. Počas neho budú mať dovozcovia tovaru povinnosť iba informovať o emisiách obsiahnutých v dovezenom tovare – CBAM nebude spojené s platobnou povinnosťou. Prechodné obdobie bude trvať do 31. decembra 2025. Od 1. januára 2026 bude nutné sa pri dovoze vybraného tovaru (pozri ďalej) registrovať u CBAM autority a ako schválený deklarant podávať ročné hlásenia a platiť za emisie obsiahnuté v dovezenom tovare.

Kto bude za správu a výber CBAM zodpovedať?

Centrálny správny orgán CBAM (jednotný pre celú EÚ, zatiaľ nebol ustanovený) a colné správy jednotlivých krajín EÚ.

Ako sa emisie obsiahnuté v dovezenom tovare spočítajú?

Obsiahnuté emisie sa spočítajú pomocou metód daných nariadením a na základe informácií o skutočných emisiách vznikajúcich pri výrobe, ktoré poskytne dovážajúcim spoločnostiam priamo výrobca tovaru z tretej krajiny. K dispozícii budú aj štandardné hodnoty emisií, ktoré na základe údajov výrobných zariadení s najhoršími výsledkami stanoví sama Európska komisia.

V akej podobe budú informácie odovzdávané?

  • Správa CBAM: Štvrťročný výkaz podávaný v prechodnom období – vždy do konca nasledujúceho mesiaca po konci štvrťroka.

Obsahuje informácie o:

  • celkovom množstve dovezeného tovaru v tonách alebo megawatthodinách (elektrina)
  • celkových skutočne obsiahnutých emisiách v tonách emisií CO₂ na tonu/megawatthodinu
  • celkových skutočne obsiahnutých nepriamych emisiách v tonách emisií CO₂ na tonu (neplatí pre elektrinu)
  • cene uhlíka uhradenej v krajine pôvodu tovaru
  • Prehlásenie CBAM: Roční výkaz podávaný od roku 2026 – vždy k 31. květnu následujícího roku.

Obsahuje informácie o:

  • celkovom množstve dovezeného tovaru v tunách alebo megawatthodinách
  • obsah zahrnutých emisií v tunách emisií CO₂ na tunu/megawatthodinu
  • celkovom počte odevzdávaných CBAM certifikátů dle celkového počtu zahrnutých emisií podľa prípadného zníženia o cenu uhlíku zaplatenej v zemi původu

 

 

Zdroj:
PWC
{title}