Automobilový priemysel na Slovensku stojí na rázcestí. Produkcia je stále vysoká, no konkurencieschopnosť krajiny slabne, investície sa odkladajú a talenty odchádzajú. O aktuálnom stave sektora, rizikách, aj potrebných krokoch, sme sa rozprávali s prezidentom
Zväzu automobilového priemyslu SR Alexandrom Matušekom.
Pán Matušek, ako by ste zhrnuli rok 2025 pre slovenský automobilový priemysel?
Rok 2025 môžeme z pohľadu čísel hodnotiť ako stále silný. Produkcia dosiahla približne 1,07 milióna vozidiel, čo znamená, že Slovensko si udržalo pozíciu svetového lídra v počte vyrobených áut na obyvateľa. Zároveň však vidíme viaceré varovné signály, ktoré sa dnes ešte nemusia naplno prejavovať v číslach, ale o to viac môžu zasiahnuť budúcnosť sektora.
Čo konkrétne máte na mysli?
Najnebezpečnejší je pocit, že „sa nič nedeje“. Automobilky na Slovensku dnes vyrábajú modely, ktoré boli do produkcie zavedené pred dvomi či tromi rokmi. Tie sú stále na vrchole svojho životného cyklu. Ak sa nám však nepodarí získať nové modely, najmä tie s vyššou pridanou hodnotou, výroba bude postupne klesať. Musíme, žiaľ, konštatovať, že Slovensko už súboj o dva nové modely automobilov prehralo; ich výroba prebieha na Pyrenejskom polostrove.
Ako vyzerá výhľad na rok 2026?
Pre rok 2026 očakávame mierny pokles produkcie, a to aj napriek nábehu piatej automobilky Volvo v Košiciach. V ďalších rokoch by však po jej plnom rozbehu mohol sektor opäť rásť. Otázkou však zostáva, či Slovensko dokáže naplno využiť potenciál, ktorý si príchodom ďalších výrobcov vytvorilo.
Hovoríte o strate konkurencieschopnosti. V čom je problém?
Dlhodobo upozorňujeme na tri kľúčové oblasti: konkurencieschopnú cenu výroby, dostupnosť kvalifikovaných ľudí, nielen pre samotnú výrobu, a budúcnosť výroby, predovšetkým z environmentálneho hľadiska. V oblasti nákladov sme stratili svoju výhodu. Vysoké korporátne zdanenie, drahé energie, ale aj zavedenie transakčnej dane zvyšujú cenu výroby. V oblasti ľudských zdrojov nás zase výrazne znevýhodňuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a nevyvážené nastavenie dôchodkov. Výsledkom je, že Slovensko je čoraz menej konkurencieschopné voči krajinám v regióne a stráca talenty.
Ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?
Veľmi zle. V rebríčkoch konkurencieschopnosti sme sa prepadli. Zatiaľ čo okolité krajiny cielene znižujú náklady práce a podporujú investície, Slovensko ide opačným smerom. Už dávno nie sme krajinou lacnej pracovnej sily, no zároveň nedokážeme konkurovať ani kvalitou podmienok pre špičkových odborníkov.
Dotýka sa to aj odlivu talentov?
Jednoznačne. Zo Slovenska dnes odchádza približne 19 % mladých ľudí za štúdiom do zahraničia, pričom priemer krajín OECD je len 4 %. A z tých, ktorí odídu, sa vracia menej než polovica. Každý takýto človek pritom počas života vytvorí hodnotu približne 2,8 milióna eur. My túto hodnotu dobrovoľne odovzdávame iným krajinám.
Prečo sa mladí ľudia nevracajú?
Pretože si vedia veľmi jednoducho spočítať, že v susedných krajinách, napríklad v Česku, zarobia výrazne viac v čistom a zároveň stoja zamestnávateľa menej. Ak zdaníme aktivitu, nemôžeme sa čudovať, že nám talenty odchádzajú. A bez talentov nebude fungovať ani
výroba. Ako sme na tom, čo sa týka odborníkov na lepšie platených odborných pozíciách? Je to ďalší, síce menej viditeľný, no napriek tomu veľmi vážny problém. Na Slovensku extrémne zaťažujeme aj vysoko špecializovaných odborníkov s vyššími príjmami vysokými daňami a odvodmi. To dramaticky zvyšuje cenu takéhoto zamestnanca pre firmu, a zároveň znižuje jeho čistý príjem. Výsledok je dvojitá demotivácia: firmy si rozmyslia, či tu vôbec vytvoria lepšie platené, zodpovedné pozície, a samotní odborníci často odmietnu prísť alebo odídu. V Česku dnes tí istí ľudia zarobia pokojne o jeden čistý plat ročne viac. Slovensko tým neprichádza len o mzdy, ale o rozhodovacie právomoci, výskumno-vývojové kapacity a know-how, ktoré tvoria skutočnú pridanú hodnotu ekonomiky. Ďalšou pálčivou témou je nástup elektromobility. Budúcnosť automobilového priemyslu bude nepochybne čoraz viac elektrická. Preto je pre Slovensko kľúčové získať nové elektrické modely. Tie budú v budúcnosti generovať najväčšie objemy výroby aj investícií. S tým však súvisí aj potreba lacnej a dostupnej energie, ideálne z obnoviteľných zdrojov. Firmy si však sťažujú aj na legislatívu. Áno, podnikateľské prostredie na Slovensku je dnes nepredvídateľné. Zákony sa prijímajú v skrátených konaniach, pripomienky sa neakceptujú a legislatíva sa neustále mení. V takomto prostredí sa investor nevie rozhodovať dlhodobo. Právny štát a stabilné pravidlá sú základom dôvery.
Čo by podľa vás malo Slovensko urobiť ako prvé?
Ak chceme znovu naštartovať hospodársky rast, musíme presunúť bremeno konsolidácie z firiem a ľudí na výdavky štátu. Po troch kolách konsolidácie sa deficit neznížil, len sa zabrzdila ekonomika. Bez rastu sa však deficit znížiť nedá – iba ďalším zvyšovaním daní, ktoré sú už dnes za hranou.
Ste ešte optimista?
Som realista. Slovensko má obrovský potenciál, silný priemysel a šikovných ľudí. Ale ak nič nezmeníme, výsledky, ktoré dnes ešte máme, sa veľmi rýchlo rozplynú. Teraz je čas konať, nie sa utešovať tým, že čísla zatiaľ vyzerajú dobre.
