To, čo potrebujeme pre rozvoj podnikania na Slovensku, je predvídateľné a konkurencieschopné ekonomické prostredie. V rebríčku strategických cieľov ZAP SR  je zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej udržateľnosti na prvom mieste. Prostredníctvom komisie finančnej legislatívy presadzujeme, aby boli  zákony s ekonomickými dopadmi prijímané vždy s účinnosťou od začiatku kalendárneho roka, dodržiaval sa legislatívny proces s prerokovaním návrhov v HSR a odstránilo sa skrátené legislatívne konanie.

Vláda pripravila už druhú konsolidácia, a žiaľ, opakovane bez diskusie. Namietame a nesúhlasíme s tým, že takéto dôležité zákony pre podnikateľov sa prijímajú v zrýchlenom legislatívnom procese bez riadneho pripomienkového konania. Nedá sa potom čudovať, že zákony sa musia opakovane opravovať, a to práve z dôvodu, že neboli predmetom pripomienkovania. 

Sme po I. konsolidácii súčasnej vlády, kedy sa zamestnávateľom zvýšili zdravotné odvody, zamestnancom sa znížili ich budúce dôchodky, finančný sektor platí osobitný odvod a boli zvýšené všetky správne poplatky za služby štátu.  

Po konsolidácii, zameranej výlučne na príjmy, sme očakávali konečne aj konsolidáciu na strane výdavkov štátu. Bez konsolidácie výdavkov je financovanie nášho štátu dlhodobo neudržateľné. Z celkového počtu zamestnancov cca 2,6 mil. pracuje vo verejnej správe až 440 tisíc zamestnancov a ich priemerný  plat je už  o 500,- EUR vyšší ako plat v priemysle. Zároveň je na Slovensku už viac ako 1,2 mil. dôchodcov. Už z toho je zrejmé, že bez systémových reforiem na strane výdavkov štátu je financovanie štátu neudržateľné.  

Rozumieme tomu, že vláda zvýšila nepriame dane, najmä DPH. Naše odporúčanie je, aby takéto opatrenie bolo dočasné, na nevyhnutné obdobie ozdravenia verejných financií a aby sa následne DPH vrátila na pôvodnú nižšiu výšku. Zároveň ale navrhujeme a očakávame pri zvýšení nepriamych daní, aby sa postupne znížili priame dane pre zamestnancov. Na Slovensku máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce pri porovnaní so susednými štátni a porovnateľnými štátmi EÚ. Napr. podľa metodiky OECD je naše daňovo-odvodové zaťaženie vo výške 41,6 %, pričom priemer OECD je 34,8 %. Už dnes máme na Slovensku vysoké priame dane resp. daňovo-odvodové zaťaženie a zároveň sa zásadne až o 3 percentuálne body zvyšuje DPH. Slovensko tak bude patriť medzi krajiny s najvyššími daňami.  ZAP SR už dlhodobo presadzuje, aby sa znižovala cena práce a daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca, ktoré sa týka dopravy do zamestnania, ubytovania, podnikového stravovania a tzv. 13. a 14. platov, chceme oddeliť naviazanie príplatkov za nočnú alebo víkendovú prácu od minimálnej mzdy.

Teší nás, že v rámci  Zákona o dani z príjmov boli schválené i dve zmeny, ktoré sme navrhovali. Splnil sa tak jeden z cieľov  Akčného plánu pre elektromobilitu, a tým je znížená daň z nepeňažného príjmu z hodnoty vozidla pre zamestnanca z 1 % na 0,5 % pre zamestnanca, ktorý užíva elektrické vozidlo, alebo plug-in hybridné vozidlo.

Konkrétne príklady zmeny dane z nepeňažného príjmu:

Porovnanie 4-ročného používania benzínového alebo naftového vozidla s obstarávacou cenou 40 tisíc EUR na súkromné účely s 4-ročným používaním plug-in hybridu alebo elektromobilu s rovnakou obstarávacou cenou:

Toto schválené opatrenie je po dlhej dobe konečne prvým reálnym motivačným opatrením na podporu dekarbonizácie dopravy. Navonok to síce vyzerá ako málo významná zmena, ale práve takéto opatrenie pomohlo v štátoch na západ od nás výrazne zvýšiť počet bezemisných vozidiel. 

Druhé opatrenie, ktoré sme navrhovali, je predĺženie účinnosti ustanovení o superodpočte na investície do Priemyslu 4.0 na jeden ďalší rok. Toto opatrenie pomôže investíciám v rámci automotive sektoru.   

Naopak, k ďalším negatívnym zmenám môžeme zaradiť aj  zvýšenie dane  z príjmu pre právnické osoby ako i vyššie mýto, čo všetko znamená vyššie náklady a menej zdrojov na investície. Za najhoršie opatrenie však považujeme Zákon o dani z finančných transakcií. Takúto daň nemá žiadny štát v eurozóne. V rámci EÚ má takúto daň len Maďarsko a vo svete niekoľko štátov v Južnej Amerike. Transakčnou daňou sa zaťaží každá debetná transakcia podnikateľa, čo v prípade výrobných podnikov znamená nabaľovanie tejto dane pri každej časti výrobného procesu. Problémom tejto dane je to, že nezaťažuje žiadnu aktivitu ani nejde o žiadny výnos. Bankové transakcie sú nevyhnutnou podmienkou fungovania výroby a všeobecne ekonomiky. Obávame sa i prípadného poklesu investícií na Slovensku. Naviac nemáme žiadnu skúsenosť s takouto daňou a je zarážajúce, že i tento zákon nebol predmetom pripomienkového konania. Práve preto sa aktuálne pripravuje novela už schváleného zákona a predložili sme viacero pripomienok, napr. aby sa takáto daň neplatila za zasielanie miezd zamestnancom.

Celkovo sa dá očakávať, že najmä zvýšená DPH a transakčná daň ale i vyššie mýto a vyššia daň z príjmu sa spoločne prejavia vysokým tlakom na zvyšovanie cien všetkých tovarov a služieb, čomu sa nedá ani vyhnúť a preto sa dá v budúcom roku očakávať i vyššia inflácia. Podobná prognóza je i obsiahnutá v návrhu štátneho rozpočtu. 

Ani táto konsolidácia nemá byť podľa vlády posledná a už budúci rok sa bude pripravovať ďalšia. Veríme, že budeme o jej podobe diskutovať a bude predložená do pripomienkového konania. 

Pripravil Richard Hollý, predseda komisie finančného práva