Situácia na slovenskom trhu práce sa dlhodobo nemení – charakterizuje ho trvalý kvalitatívny aj kvantitatívny nedostatok pracovnej sily. Kvantitatívne požiadavky musíme riešiť dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Stále existuje veľká priepasť medzi tým, aké sú požiadavky na absolventov v priemysle, hlavne v oblasti technických odvetví, a tým, ako pripravuje absolventov sektor školstva. Táto problematika sa rieši v rámci Aliancie sektorových rád, ktorá sa snaží zadefinovať zmeny na trhu práce a nastavovať adekvátne vzdelávanie. Je to však beh na dlhú trať, ktorého výsledky budú viditeľné až o niekoľko rokov. Žiaľ, nedostatok technicky vzdelaných pracovníkov pociťujeme už roky. V praxi to znamená, že záťaž v oblasti zvyšovania alebo rozširovania kvalifikácie spočíva na zamestnávateľoch. Musia tak investovať prostriedky do vzdelávania  existujúcich alebo novoprijímaných zamestnancov. Hoci sa pripravujú zmeny v reštrukturalizácií stredného školstva a prijal sa dôležitý zákon o celoživotnom vzdelávaní, nie je predpoklad, že to pomôže výrazne zvýšiť počet technicky spôsobilých  pracovníkov v horizonte štyroch rokov v porovnaní so súčasnosťou. Príčinou je, že zriaďovatelia v oblasti školstva či už na úrovni krajov alebo štátu nedostatočne reflektujú očakávania na trhu práce. Je to začarovaný kruh, v ktorom sa hýbeme už desaťročia. Ďalším problémom, s ktorým bojujeme, je odchod talentov do zahraničia. Či už hovoríme o študentoch, alebo o vysokokvalifikovaných pracovníkoch. Dôvody sú zrejmé: nízka kvalita školstva, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ale aj celková situácia v našej krajine.

Dovoz pracovnej sily zo zahraničia.

Iniciatíva  na riešenie zamestnávania cudzincov vyšla zo ZAP SR a čiastočné zmeny sa nám podarilo presadiť v spolupráci s APZD. Dňa 15. júla 2024 nadobudla účinnosť významná novela slovenskej legislatívy, ktorá upravuje pobyt a zamestnávanie cudzincov.

Cieľom zmien je  prilákať na Slovensko zahraničné talenty, znížiť administratívnu záťaž cudzineckej polície a pomôcť zamestnávateľom riešiť dlhotrvajúci nedostatok pracovnej sily. Jednou z najdôležitejších zmien je nový proces podávania žiadostí o prechodný pobyt na účel zamestnania.

Ministerstvo zahraničných vecí našlo spôsob, ako v krajinách, ktorých sa dotýka vydávanie víz,  posilniť výkonný aparát, aby stihli spracovať väčšie množstvo žiadostí. Procesne a technicky je zamestnávanie cudzincov dobre nastavené,  ale kapacity ministerstva vnútra, konkrétne cudzineckej polície ostali nezmenené, alebo sa dokonca aj znížili. Časť procesu sme zdynamizovali, ale úzkym miestom zostáva cudzinecká polícia.

Integrácia cudzincov je dôležitou úlohou pre celú spoločnosť.

Najbližším dvadsať rokov nemôžeme očakávať zmeny na slovenskom trhu práce, dôvodom je demografia: rodí sa stále menej detí a naopak, viac ľudí prestáva byť ekonomicky činnými a populácia starne. Ak úroveň ekonomiky ostane na porovnateľnej úrovni ako je dnes, bez pracovníkov zo zahraničia sa nezaobídeme. Zahraniční pracovníci budú potrební takmer v každom odvetví: od zdravotníctva, cez sociálne služby, dopravu až po priemysel. V súčasnosti to riešime z krátkodobého hľadiska – cudzinci k nám prichádzajú pracovať na jeden-dva roky, rýchlo odchádzajú, čo je nežiadúci jav, lebo ich obrat je veľmi veľký. Ideálne by bolo, aby u nás našli také zázemie, že tu ostanú natrvalo aj so svojimi rodinami. Sú niektoré skupiny, ktoré sa tu už domestikovali. Príkladom sú napríklad Srbi, ktorí patrili k prvým zahraničným pracovníkom, prichádzajúcimi za prácou na Slovensko. Dnes tu už máme veľké množstvo ľudí z mimoeurópskych krajín, ktorí sa tu potrebujú etablovať: potrebujú niekde bývať, naučiť sa jazyk, potrebujú pochopiť našu mentalitu. Nie je ideálne, ak žijú tak, že po práci sa odídu vyspať na ubytovňu a výplatu pošlú domov, alebo si ju odložia. Ak sa nám nepodarí pohnúť s tým, aby tu tí ľudia aj ostali, bude to našou slabou stránkou. Žiaľ, na Slovensku sme neboli pripravení na odlišné kultúry.  Je dôležité, aby sme si obojstranne snažili nájsť si k sebe cestu a naučili sa navzájom chápať naše kultúrne, náboženské a spoločenské odlišnosti.

Čo dodať na záver? Zväz automobilového priemyslu dlhodobo presadzuje systémové zmeny v oblasti vzdelávania, trhu práce a  funkčného mechanizmu získavania a integrácie zahraničnej pracovnej sily. ZAP SR pozná súčasné aj budúce potreby trhu práce, ale bez dlhodobých, strategických riešení na strane štátu sa situácia nezmení.