Rozhovor s Michalom Melichom, predsedom Komisie pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR a Head of Group Security Slovakia vo Volkswagen SlovakiaAutomobilový priemysel dnes čelí oveľa komplexnejším výzvam než len ochrane výrobných hál a majetku. Pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza či kybernetické útoky ukázali, že kľúčovou témou sa stáva odolnosť podnikov voči nepredvídateľným udalostiam. O tom, ako sa mení pohľad na bezpečnosť v automotive a akú úlohu v tom zohráva Komisia pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR, sme sa rozprávali s jej predsedom Michalom Melichom.
Čo si dnes predstaviť pod pojmom bezpečnosť v priemyselnom podniku?
Bezpečnosť v automotive už dávno neznamená len fyzickú ochranu objektov. Dnes zahŕňa krízové riadenie, civilnú ochranu, požiarnu bezpečnosť, BOZP, compliance, ale aj hybridné hrozby, geopolitické riziká či kybernetickú bezpečnosť.
„Keď som nastupoval do Volkswagenu, dôraz bol najmä na fyzickú bezpečnosť. S trochou nadsádzky sa dalo povedať, že sme strážili, aby sa nekradli rolky toaletného papiera. Dnes chránime samotnú schopnosť firmy fungovať,“ hovorí Melich. Posledných päť rokov prinieslo sériu kríz, ktoré zásadne zmenili priority podnikov. Pandémia odhalila slabiny v pripravenosti štátu na potreby veľkých zamestnávateľov, polovodičová kríza preverila dodávateľské reťazce a vojna na Ukrajine otvorila nové bezpečnostné otázky.
Zrod komisie počas obdobia kríz
Odborníci na bezpečnosť z veľkých automobilových spoločností spolupracovali už dávnejšie. Práve skúsenosti z posledných rokov však ukázali potrebu vytvoriť silnú platformu, ktorá by dokázala presadzovať potrebné legislatívne zmeny.
„Mnohé zákony a vykonávacie predpisy v oblasti bezpečnosti vznikli pred viac ako dvadsiatimi rokmi a nereflektujú dnešnú realitu. Hľadali sme organizáciu, ktorá by mala dostatočný výtlak na presadzovanie zmien. ZAP SR bol prirodzenou voľbou.“
Spolu s Romanom Smehylom z Jaguar Land Rover preto iniciovali vznik Komisie pre bezpečnosť a ochranu ZAP SR. Jej členovia dnes nielen vstupujú do legislatívnych procesov, ale zároveň si vymieňajú skúsenosti z praxe a pomáhajú ostatným členom zväzu riešiť bezpečnostné otázky.
Požiar nie je koniec problému
Jednou z oblasti, kde sa najlepšie ukazuje rozdiel medzi bežným a priemyselným prostredím, je požiarna bezpečnosť. „Hasiči požiar uhasia a odchádzajú. My však musíme riešiť všetko, čo zostane po ňom.“ Podniky musia vedieť vyhodnotiť kontamináciu vody, pôdy či ovzdušia, posúdiť zdravotné riziká pre zamestnancov a zabezpečiť dekontamináciu priestorov. Kľúčovú úlohu preto zohráva business continuity management – systém, ktorý umožňuje čo najrýchlejší návrat výroby do normálneho režimu.
Legislatíva ako jedna z hlavných priorít
Veľká časť práce komisie sa sústreďuje na pripomienkovanie pripravovanej legislatívy.
Aktuálne sa venuje napríklad novele zákona o požiarnej ochrane a súvisiacim vyhláškam. Cieľom je zachovať vysokú úroveň bezpečnosti, no zároveň znižovať zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž podnikov. Komisia sa zapája aj do prípravy nového zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a ďalších predpisov, ktoré ovplyvňujú fungovanie priemyselných podnikov. Spolupráca s univerzitami aj záchrannými zložkami
Významnou súčasťou činnosti komisie je spolupráca s akademickou sférou. Členovia komisie spolupracujú s odborníkmi zo Žilinskej univerzity či Slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú vedecky analyzovať nové technologické riziká, najmä v oblasti elektromobility. Pravidelne sa zúčastňujú aj testov a skúšok požiarnej bezpečnosti. Jednou z nich sú experimenty s termickou deštrukciou batérií elektromobilov, počas ktorých odborníci analyzujú vznikajúce splodiny a ich vplyv na okolie. „Takéto skúšky poskytujú dáta, ktoré následne slúžia ako podklad pre tvorbu novej legislatívy. Výsledky doteraz potvrdzujú, že elektromobilita je bezpečná.“
Od bezpečnosti k odolnosti
Podľa Michala Melicha sa dnes čoraz viac hovorí o odolnosti – resilience. „Miera bezpečnosti sa dnes meria mierou odolnosti spoločnosti voči očakávaným aj neočakávaným udalostiam.“ Pandémia, nedostatok polovodičov, vojna, energetická kríza či kybernetické útoky ukázali, že nie je možné predvídať každú hrozbu. Firmy však môžu budovať procesy, ktoré im umožnia reagovať rýchlo a efektívne. Práve preto sa bezpečnostné tímy zameriavajú na prípravu krízových plánov, scenárov a pravidelných cvičení.
Pripravenosť vytvára psychickú odolnosť
Vo Volkswagen Slovakia absolvoval minulý rok kompletný manažment školenia zamerané na krízové riadenie. Súčasťou boli simulácie evakuácií, povodňových situácií či kybernetických útokov. „Psychická odolnosť vyplýva z pripravenosti. Ľudia musia mať možnosť krízové situácie trénovať ešte skôr, ako nastanú.“ Práve preto komisia podporuje užšiu spoluprácu medzi podnikmi, štátnou správou, záchrannými zložkami a akademickou obcou.
Spoločným cieľom je vyššia odolnosť
Hoci ide o jednu z najmladších komisií ZAP SR, jej členovia už dnes aktívne vstupujú do tvorby legislatívy, podporujú výmenu skúseností medzi firmami a prepájajú priemysel s odbornou verejnosťou. „Naším cieľom je pomáhať vytvárať prostredie, v ktorom budú slovenské podniky čo najodolnejšie voči všetkým vonkajším vplyvom. Práve odolnosť je dnes základom bezpečnosti.“
